Hodnotenie:
Kniha je zbierkou poézie, ktorá vyvoláva silné reakcie, chvália ju za naliehavý a odvážny prejav a zároveň kritizujú za nedostatočne vybrúsené prevedenie.
Výhody:Kniha je označovaná za jedno z najnaliehavejších básnických diel za posledné roky, ktoré obsahuje úderné frázy, sebaironický humor a hlboké postrehy o živote a existencii. Predstavuje odvážnu a osviežujúcu kapitolu v americkej poézii.
Nevýhody:Niektorí recenzenti majú pocit, že poézii chýba zjavné úsilie a vybrúsenosť, a naznačujú, že pôsobí skôr ako nevypracované návrhy alebo rozhovory než ako plne realizované básnické diela.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
V tejto úžasnej zbierke Franz Wright opisuje cestu späť z miesta izolácie a bezvládia. Po období, keď sa zdalo isté, že už nikdy nebude písať poéziu, hovorí s osviežujúcou jasnosťou o chúlostivom svete, ktorý sa nachádza medzi šialenstvom a zdravým rozumom, závislosťou a uzdravením. Wright prekonáva neistý prechod od choroby k zdraviu v stave skeptického vytrženia, cestou objavuje radosť z lásky - božskej i ľudskej - a zisťuje, že aj to najzničené vedomie môže byť dobrou spoločnosťou.
Či už píše o svojej ľútosti nad potratom dieťaťa, opisuje mechaniku ohovárania („Práve ich počujem v telefóne a kvília všetky tie ich bozky“), alebo skladá ironickú ódu na seba samého („Na kvitnúci orechový prípad“), Wrightove básne sú znamenite presné. Charles Simic ho charakterizoval ako básnického miniaturistu, ktorého „tajnou ambíciou je napísať epos na vnútornú stranu obalu zápalkovej škatuľky“. Wright sa znovu a znovu v niekoľkých krátkych veršoch mení na päťstokilometrovú rýchlosť, čím odhaľuje temnú komiku a dojemnosť svojho vyhroteného vnímania.
Tu je jedna z básní zo zbierky:
Opis jej očí.
Dve čajové lyžičky,.
A moja myseľ ide.
Každý mi teraz môže pobozkať zadok --.
Potom sa to zmení,.
Zmenil som názor.
Oči také smutné a nekonečne milé.
Z vydania v tvrdej väzbe.
