Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
The One, Other, and Only Dickens
Garrett Stewart v knihe The One, Other, and Only Dickens (Jeden, druhý a jediný Dickens) vrhá nové svetlo na tie bláznivé slovné zvraty, ktoré sú jedným z hlavných pôžitkov Dickensových románov, ale ktoré ostávajú v Dickensovej kritike pravidelne nepovšimnuté: jazyková infraštruktúra jeho textovo pestrej prózy. Stewart sa v podstate pozerá čitateľovi cez plece v spoločnej fascinácii miestnymi prekvapeniami Dickensovho frázovania a nepokojným podtextom jeho rozprávania.
Podľa Stewarta tento frázový podtext svedčí o Dickensovom ranom ponorení sa do shakespearovskej sonórnosti a zároveň o vplyve viktoriánskej stenografie s potlačenou fonetikou jej elidovaných samohlások na slovné návyky mladého autora ešte dlho po jeho pôsobení v úlohe stenografického parlamentného reportéra. Aby ukázal vzájomné pôsobenie a napätie medzi naratívnym a literárnym štýlom, Stewart v Dickensovi vytyčuje dve osobnosti: Nenapodobiteľného Boža, majstra zápletky, spoločenskej panorámy a rétorických kadencií, a slovné alter ego označované ako Druhý, ktorého premenlivá a intenzívne jazyková, dokonca sublexikálna prítomnosť je citeľná v celej Dickensovej beletrii.
V príkladoch striedavo komických, lyrických, satirických a melodramatických z celej Dickensovej beletristickej tvorby počuť jeho povestný rozpoznateľný štýl akoby v duchu, v akomsi bežiacom kontrapunkte, od úporných slovných hračiek až po najneuchopiteľnejšie vnútorné ozveny: efekty, ktoré nie sú striktne nasmerované do služieb celkového rozprávania, ale namiesto toho vytvárajú vlastné slovné mikropríbehy. Jedným z výsledkov je nový, uši otvárajúci zmysel toho, čo znamená brať vážne slávnu letmú zmienku Grahama Greena o Dickensovej tajnej próze.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)