Hodnotenie:
Kniha skúma subjektívnu povahu technologického videnia, pričom sa zameriava najmä na to, ako kultúrne a sociálne predstavy formujú naše vnímanie objektívnych nástrojov, ako sú fotoaparáty. Spochybňuje tradičné osvietenské myslenie, ktoré oddeľuje mýtus od vedy, a tvrdí, že kultúrne hodnoty sú často neviditeľne zakotvené v technológii.
Výhody:Kniha predstavuje hlboký pohľad na vnímanie videnia a technológie, pričom účinne historizuje pojmy videnia a objektivity. Odporúčame ju čitateľom, ktorí sa zaujímajú o akademické diskusie na tieto témy. Viacerí recenzenti ju považovali za podnetnú a poučnú a ocenili jej význam pre súčasné médiá.
Nevýhody:Štýl písania sa považuje za heslovitý a pre bežných čitateľov môže byť ťažko stráviteľný. Okrem toho sa objavujú sťažnosti na fyzickú kvalitu knihy, pričom jeden recenzent poznamenal, že je krehká a zle vytlačená.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Techniques of the Observer: On Vision and Modernity in the Nineteenth Century
Kniha Jonathana Craryho Techniques of the Observer poskytuje dramaticky nový pohľad na vizuálnu kultúru 19. storočia a prehodnocuje problémy vizuálneho modernizmu i sociálnej moderny. Táto analýza historického formovania pozorovateľa je presvedčivým opisom prehistórie spoločnosti podívanej.
V knihe Techniky pozorovateľa Jonathan Crary poskytuje dramaticky nový pohľad na vizuálnu kultúru devätnásteho storočia, prehodnocuje problémy vizuálneho modernizmu aj sociálnej moderny.
Obracajúc tradičné prístupy, Crary uvažuje o probléme vizuality nie prostredníctvom štúdia umeleckých diel a obrazov, ale analýzou historickej konštrukcie pozorovateľa. Trvá na tom, že problémy videnia sú neoddeliteľné od fungovania sociálnej moci, a skúma, ako sa od 20. rokov 19. storočia pozorovateľ stal miestom nových diskurzov a praktík, ktoré situovali videnie do tela ako fyziologickú udalosť. Crary poukazuje na to, že popri náhlom objavení sa fyziologickej optiky vznikli teórie a modely "subjektívneho videnia", ktoré pozorovateľovi poskytli novú autonómiu a produktivitu a zároveň umožnili nové formy kontroly a štandardizácie videnia.
Crary skúma celý rad rozmanitých prác vo filozofii, v empirických vedách a v prvkoch vznikajúcej masovej vizuálnej kultúry. Obšírne rozoberá význam optických prístrojov, ako je stereoskop, a precinematických zariadení, pričom podrobne opisuje, ako boli produktom nových fyziologických poznatkov. Ukazuje tiež, ako tieto formy masovej kultúry, zvyčajne označované ako "realistické", boli v skutočnosti založené na abstraktných modeloch videnia, a naznačuje, že mimetické alebo perspektívne poňatie videnia a zobrazovania bolo spočiatku opustené v prvej polovici 19. storočia v rámci rôznych mocenských inštitúcií a diskurzov, dávno pred modernistickým maliarstvom 70. a 80. rokov 19. storočia.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)