Hodnotenie:
Kniha Jonathana Craryho „24/7“ ponúka presvedčivú sociokultúrnu analýzu vplyvu kultúry 24/7 na spánok a ľudské vedomie. Autor kritizuje, ako kapitalizmus zasiahol do osobného života a podkopal hlboké myslenie a tvorivosť, pričom spánok predstavuje ako posledné útočisko pred konzumom. Hoci kniha získala pochvalu za svoje provokatívne myšlienky a výstižný text, niektorým čitateľom sa čítala ťažko kvôli zložitej slovnej zásobe a štruktúre a iní ju kritizovali za prílišnú dĺžku alebo nedostatočnú súdržnosť.
Výhody:Kniha je chválená za prenikavú analýzu súčasného kapitalizmu a jeho vplyvu na spánok; Craryho písanie je označované za výstižné a presvedčivé. Mnohí čitatelia považovali myšlienky za podnetné a relevantné, pričom viacerí ju považovali za nevyhnutnú na pochopenie súčasného stavu. Kniha poskytuje bohaté skúmanie vzťahu medzi technológiou a kultúrou, pričom často obsahuje odkazy na kľúčových postmoderných teoretikov.
Nevýhody:Mnohí čitatelia poznamenali, že kniha je náročná na čítanie, pričom niektorí ju odporúčali len osobám s vyšším vzdelaním. Kritici poukazovali na to, že by jej prospela stručnejšia štruktúra a jasnejšia argumentácia. Niektoré recenzie spomínali frustráciu z používania módnych slov a príliš akademického tónu, zatiaľ čo iní mali pocit, že záver ponúka nerealistický optimizmus.
(na základe 53 čitateľských recenzií)
24/7: Late Capitalism and the Ends of Sleep
24/7: Neskorý kapitalizmus a koniec spánku skúma niektoré zničujúce dôsledky rozširujúcich sa nepretržitých procesov kapitalizmu dvadsiateho prvého storočia.
Trh v súčasnosti funguje každú hodinu, tlačí nás do neustálej aktivity a narúša formy spoločenstva a politického vyjadrovania, čím poškodzuje štruktúru každodenného života. Jonathan Crary skúma, ako tento nekonečný ne-čas stiera akékoľvek oddelenie medzi zintenzívneným, všadeprítomným konzumom a vznikajúcimi stratégiami kontroly a dohľadu.
Opisuje pokračujúce riadenie individuálnej pozornosti a oslabenie vnímania v rámci povinných rutín súčasnej technologickej kultúry. Zároveň ukazuje, že ľudský spánok ako regeneračná abstinencia, ktorá je vnútorne nezlučiteľná s nepretržitým kapitalizmom, poukazuje na ďalšie hrozivejšie a kolektívne odmietnutia svet ničiacich modelov rastu a akumulácie.
