Svedomie, konsenzus

Recenzie čitateľov

Kniha je oceňovaná za hlboké skúmanie vývoja Newmanovej doktríny a je považovaná za užitočnú pre študentov i bežných čitateľov. Poznámky editora zlepšujú pochopenie vývoja materiálu v priebehu času.

⬤ Užitočná pre študentov teológie
⬤ zasvätené editorove poznámky
⬤ zaujímavá pre všeobecných čitateľov
⬤ dobre vybrané spisy reflektujúce súčasné problémy
⬤ chvályhodná redakcia Gaffneyho.

V recenziách nie sú uvedené žiadne konkrétne zápory.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Conscience, Consensus

Obsah knihy:

"Samozrejme, ak mám do prípitkov po večeri vniesť náboženstvo (čo sa mi naozaj nezdá), pripíjam - na pápeža, ak dovolíte - najprv na svedomie a potom na pápeža.“

--John Henry kardinál Newman.

V dielach, ktoré sú tu zhromaždené, vrátane Esej o vývoji kresťanskej doktríny, List adresovaný Jeho Milosti vojvodovi z Norfolku a O poradách s veriacimi v otázkach doktríny, John Henry kardinál Newman, veľký anglický teológ 19. storočia, vyvracia niekoľko katolíckych mýtov:

Mýtus č. 1: Učenie Katolíckej cirkvi o viere a morálke sa nikdy nezmenilo a nikdy sa nezmení. Nie je to tak, tvrdí tento brilantný učenec. Pretože tak ako každá doba má nové spôsoby chápania, tak sa musí vždy meniť aj Katolícka cirkev vo svojom chápaní viery a morálky.

Mýtus č. 2: Katolíci musia robiť všetko, čo povie pápež. Naopak, podľa Newmanovho slávneho vtipu o prípitkoch po večeri je najvyššou povinnosťou katolíkov svedomie, nie pápež.

Mýtus č. 3: Biskupi sú tí, ktorí učia, a laici tí, ktorí ich nasledujú. Newman túto predstavu obracia naruby: Podľa neho sú laici zdrojom a poslednou pečaťou cirkevného učenia, a preto im biskupi musia načúvať.

Tieto klasické diela, ktoré ešte nikdy neboli zhromaždené v jednom zväzku, odhaľujú Newmana v jeho najlepšej výrečnej forme, keď sa vyjadruje k náboženským krízam našej doby.