Monografia sa venuje analýze jazykových vzorov konania, ako sú žiadosť, ospravedlnenie, výčitka, upozornenie alebo kompliment, ako aj špecifikám ich fungovania v ruštine a nemčine.
Teoretickými východiskami štúdie sú myšlienka prirodzeného sémantického metajazyka ako objektivizovaného prostriedku pragmatického opisu a koncepcia poľa so zreteľom na štruktúrovanie výrazových prostriedkov. Analyzuje sa 22 jazykových akčných vzorov so zreteľom na kritériá, ako sú definícia, štruktúra, funkčné faktory, komunikačno-pragmatická štruktúra poľa rôznych realizácií a reakcií v diskurznom zakotvení.
Identifikujú sa rozdiely, podobnosti a zhody v jazykovej forme a pragmatickom význame v oboch jazykoch.
