V tejto knihe sa autori pokúšajú o nový prístup k fenoménu výpožičiek v češtine a lužickej srbčine. Na základe diachrónnych korpusov a slovníkov v štyroch príkladových štúdiách ukazujú, ako sa prelínajú jazykový kontakt a individuálny vývin.
Dve štúdie sledujú vývin valencie vybraných slovies. V ďalších dvoch sa z hľadiska slovotvorby charakterizujú predpony pred -/ pśed- a nad-.
Vo všetkých troch jazykoch sa pozoruje rôzny stupeň sémantickej štruktúrnej adaptácie. Autori preto argumentujú v prospech integrácie afixácie do reprezentácie slovotvorby namiesto dichotómie medzi cudzím a vlastným.
