Šógunovi vojaci: Svazek 2 - Každodenný život samurajov a vojakov v Japonsku v období EDO, 1603-1721

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Shogun's Soldiers: Volume 2 - The Daily Life of Samurai and Soldiers in EDO Period Japan, 1603-1721

Obsah knihy:

Podrobne opisuje organizáciu, zbrane, výzbroj, oblečenie a každodenný život samurajov, vojakov a obyčajných ľudí v Japonsku v období Edo.

Rozhodujúce víťazstvo Tokugawu Iejasua pri Sekigahare v roku 1600 ukončilo občianske vojny, potvrdilo jeho vojenskú nadvládu ako šóguna (generalissima) Japonska a otvorilo obdobie Edo (1600 - 1868), ktoré sa tak nazýva preto, lebo Iejasu po bitke založil svoje hlavné mesto v meste Edo (dnešné Tokio). V tom čase už bolo Japonsko vyspelou krajinou orientovanou na zahraničie. Japonsko, ktoré sa predtým zaoberalo vnútornými vojnami, bolo pod vládou Tokugawovcov zjednotené, silné a technologicky rozvinuté do takej miery, že len v niektorých vedných odboroch, ako je stavba lodí a delostrelectvo, bolo horšie ako Európa. Japonsko bolo technologicky lepšie v niektorých disciplínach vrátane výroby strelných zbraní, čo bol import, ktorý Japonci zvládli veľmi rýchlo. Japonskí obchodníci, žoldnieri a dobrodruhovia boli v juhovýchodnej Ázii bežným javom. Japonské zámorské kolónie prekvitali, najmä na Filipínach, v Siame (dnes Thajsko) a na Jáve. Jednému japonskému obchodníkovi-dobrodruhovi sa dokonca podarilo usadiť sa ako menší kráľ v južnom Siame. Japonsko bolo aj silnou vojenskou mocnosťou. Japonské armády sa vyrovnali každému nepriateľovi, boli dobre vyzbrojené a mali značné bojové skúsenosti. Japonská vláda sa však v roku 1635 stiahla do núteného ústrania, ktorému napomáhala geografická poloha japonských ostrovov.

Zákony o izolácii sa prísne presadzovali. V období osvietenstva, priemyselnej revolúcie a následnej globálnej expanzie európskych národov sa svet zmenil, Japonsko sa rozhodlo pre izoláciu a stagnáciu. Hlavným dôvodom tohto politického rozhodnutia bola vojenská slabosť. Tokugawská armáda za vlády Ieyasua bola početne veľká, skúsená a dobre vybavená, ale odvtedy sa situácia zmenila. Po porážke nepriateľov na začiatku storočia sa bojovníci šogunátu usadili v hradných mestách. Mnohí Tokugawovci sa natrvalo usadili v meste Edo, kde však čoskoro stratili vojenskú prevahu, ktorej sa kedysi tešili. Po roku 1615 už šógunovi vojaci neboli potrební na vojnu. Technicky nedošlo k demobilizácii, avšak keďže už nebolo potrebné bojovať v žiadnej vojne, vojaci šógunov sa stali mešťanmi len podľa mena. Zachovali si status samurajov, ale už neboli povolávaní do boja. Napriek tomu akási armáda Tokugawovcov stále existovala.

Druhý zväzok pokračuje v skúmaní obdobia Edo a vývoja samurajskej triedy do mnohých nových rolí. Mnohí samuraji, ktorí už nemuseli bojovať, sa najprv zbavili svojej charakteristickej zbroje a potom aj výcviku. V dôsledku toho sa z bojovníka stal mešťan. Boli prijaté nové povolania, pričom mnohí sa stali súčasťou rešpektovanej hasičskej stráže alebo policajných síl. Bývalí samuraji sa stali aj súčasťou justičného systému a nakoniec boli zodpovední za výkon trestov. Kniha sa napokon snaží pochopiť úpadok japonských bojových schopností a samurajov ako triedy s ich integráciou do civilnej spoločnosti.