Armáda Mandžuskej ríše: Čchingská armáda a cisárska armáda v Číne v rokoch 1600-1727

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Army of the Manchu Empire: The Conquest Army and the Imperial Army of Qing China, 1600-1727

Obsah knihy:

Táto kniha opisuje a analyzuje mandžuskú, resp. čchingskú armádu vo všetkých jej aspektoch. Dôraz kladie na čchingskú armádu v sedemnástom a na začiatku osemnásteho storočia, pretože v tomto období si mandžuský vojenský systém vytvoril svoje vlastné charakteristiky a dosiahol vyspelosť. Okrem toho, keď to dosiahla a v tomto procese si podmanila jednu z najväčších ríš, akú kedy získala, čchingská armáda sa len málo zmenila pred rokom cca 1850, keď tchajpchingská vojna znamenala začiatok konca čchingskej ríše, ako aj zmenu charakteru mandžuského vojenského systému.

V čase svojho rozkvetu dosiahla čchingská armáda množstvo významných víťazstiev. Najprv dobyla Čínu dynastie Ming. Čchingovia neustále dosahovali víťazstvá proti početne silnejším mingským armádam. Čchingská armáda fungovala ako kombinované armády, ktoré úspešne kombinovali rôzne sily jazdectva, pechoty a delostrelectva. Čchingská armáda bola z kultúrnych a historických dôvodov mimoriadne silná v jazdectve, čo sa dalo očakávať od mocnosti, ktorá do svojich radov začlenila množstvo Mongolov. Na strategickej úrovni táto úzka spolupráca so stepnými kočovníkmi a hlboké pochopenie stepnej politiky a politických systémov kočovných štátov umožnili čchingskému štátu rozšíriť svoje hranice ďalej na sever a západ ako ktorýkoľvek predchádzajúci sedentárny vládca Číny.

V tropických krajinách na juh od Číny zažila čchingská armáda víťazstvá aj vážne straty, najmä v dôsledku chorôb. V tom sa podobali na rôzne európske armády tej doby. Portugalské koloniálne vojská v južnej Číne sa neukázali ako prekážka čchingských výbojov.

Azda najjasnejším dôkazom všestrannosti čchingského vojenského systému bolo úspešné zadržiavanie vtedy veľmi aktívnej ruskej expanzie. Dve zmluvy z Nerčinska v roku 1689 a z Kjachty v roku 1727 vymedzili mandžusko-ruskú hranicu presne tam, kde ju Mandžuovia chceli mať, a hranica, ktorú si Mandžuovia vybrali, zostala nespochybnená až do druhej polovice 19. storočia. Vtedy vytýčená hranica tvorí základ štátnych hraníc regiónu dodnes.

Michael Fredholm von Essen v tejto knihe predstavuje nový výskum armády a vojenských kampaní, ktoré boli doteraz v angličtine opísané len zriedkavo. Vysvetľuje vývoj mandžuskej dobyvačnej a cisárskej čchingskej armády a podrobne opisuje vojenský systém čchingskej Číny, ktorá až do roku 1912 bojovala proti rôznym nepriateľom, od mingských Číňanov, Mongolov a Tibeťanov až po Rusov a západné koloniálne armády.

Hoci v posledných rokoch vyšlo množstvo vedeckých prác o všetkých aspektoch mandžuskej histórie, kultúry a jazyka, žiadna sa nezaoberá výlučne mandžuským vojenským systémom, a ak sa tieto práce dotýkajú vojenských záležitostí, sú často nejasné a nekonzistentné. Komplexnú vojenskú históriu Mandžuska ešte treba napísať, ale na to je potrebné najprv pochopiť, ako mandžuská armáda fungovala v praxi, na rozdiel od teórie a vedeckých želaní. Presne to si kladie za cieľ táto kniha.