Smrť v Benátkach: Prípady Gustava von Aschenbacha

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka hlbokú a premyslenú analýzu románu Thomasa Manna Smrť v Benátkach a skúma súvislosti medzi novelou, filmovými adaptáciami a hudbou. Venuje sa filozofickým témam a vplyvom osobností ako Schopenhauer a Nietzsche a zároveň skúma nejednoznačnú sexualitu Mannových postáv. Zložitý štýl knihy však môže byť náročný a niektorí čitatelia majú pocit, že sa dostatočne nevenuje niektorým adaptáciám.

Písanie je vynikajúce a dôkladne analytické. Kitcher podrobne a premyslene skúma Mannovo dielo a jeho filozofické dôsledky. Čitatelia, ktorí sa zaujímajú o Manna, Brittena a Mahlera, nájdu v knihe pútavé a poučné informácie. Podnecuje k hlbokému zamysleniu nad existenciálnymi otázkami a účinne prepája rôzne umelecké prejavy.

Kniha môže byť náročná na sledovanie vzhľadom na jej sofistikované argumenty a zložitý štýl. Niektorí čitatelia zaznamenali sklamanie z nedostatočného zamerania sa na Brittenovu opernú verziu „Smrti v Benátkach“. Vyskytujú sa sťažnosti na nedostatočnú analýzu kľúčových aspektov týkajúcich sa Brittena a tendenciu miešať reálne a fiktívne interpretácie, čo môže zatieniť integritu pôvodných diel.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Deaths in Venice: The Cases of Gustav Von Aschenbach

Obsah knihy:

Román Thomasa Manna Smrť v Benátkach, ktorý vyšiel v roku 1913, je jednou z najčítanejších noviel v akomkoľvek jazyku. V 70.

rokoch 20. storočia ju Benjamin Britten adaptoval na operu a Luchino Visconti ju pretavil do úspešného filmu. Čítajúc tieto diela z filozofickej perspektívy Philip Kitcher spája ťažkosti ústrednej postavy novely s najzávažnejšími otázkami západného myslenia.

V Mannovom príbehu spisovateľa Gustava von Aschenbacha zaujme dospievajúci chlapec, ktorého po prvý raz uvidí na benátskom lide, kde nakoniec Aschenbach sám zomrie. Mann spracúva ústredné otázky o tom, ako žiť, ktoré s rovnakou intenzitou skúmali jeho nemeckí predchodcovia Schopenhauer a Nietzsche.

Kitcher uvažuje o tom, ako Mannovo, Brittenovo a Viscontiho spracovanie osvetľuje napätie medzi spoločenskými a etickými hodnotami a umelcovou citlivosťou pre krásu. V každom diele sa pýta, či sa dá udržať život zasvätený sebaobetovaniu v snahe dosiahnuť trvalé úspechy a či rozpad disciplíny nepodkopáva jeho hodnotu.

Aschenbach, prenasledovaný vyhliadkou na svoju smrť, nám tiež pomáha uvažovať o tom, či je možné niečo dosiahnuť pri plnom vedomí našej konečnosti a pri vedomí, že naše úspechy sú vždy neúplné.