Safety-I a Safety-II: Minulosť a budúcnosť riadenia bezpečnosti

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje inovatívne myšlienky o riadení bezpečnosti, najmä kontrast tradičného prístupu Safety-I s progresívnejším prístupom Safety-II. Recenzenti ju považovali za podnetnú a nevyhnutnú pre odborníkov v oblasti bezpečnosti, hoci niektorí poznamenali, že obsahuje opakujúci sa obsah a hutný jazyk.

⬤ Inšpiratívne a podnetné koncepcie Safety-I a Safety-II.
⬤ Pútavé pre odborníkov v oblasti bezpečnosti aj pre ľudí v riadiacich funkciách.
⬤ Komplexné poznatky podložené výskumom, prínosné pre oblasť medicínskej a priemyselnej bezpečnosti.
⬤ Podnecuje zmenu paradigmy v myslení o bezpečnosti.

⬤ Ťažký a hutný jazyk, ktorý môže byť náročný na čítanie.
⬤ Niektorí recenzenti mali pocit, že po prečítaní prvých kapitol sa kniha začala opakovať.
⬤ Zostávajú otázky týkajúce sa praktického využitia koncepcií v určitých prostrediach.
⬤ Zmiešané názory na jasnosť rozdielov medzi bezpečnosťou I a bezpečnosťou II.

(na základe 32 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Safety-I and Safety-II: The Past and Future of Safety Management

Obsah knihy:

Bezpečnosť sa tradične definuje ako stav, keď je počet nežiaducich výsledkov čo najnižší (Safety-I). Z hľadiska Safety-I je cieľom riadenia bezpečnosti zabezpečiť, aby bol počet nehôd a incidentov čo najnižší alebo čo najnižší, ako je to rozumne možné.

To znamená, že riadenie bezpečnosti musí vychádzať z prejavov absencie bezpečnosti a že - paradoxne - bezpečnosť sa meria počítaním počtu prípadov, keď zlyháva, a nie počtom prípadov, keď sa darí. To nevyhnutne vedie k reaktívnemu prístupu založenému na reakcii na to, čo sa pokazí alebo čo je identifikované ako riziko - ako niečo, čo by sa mohlo pokaziť. Zameranie sa na to, čo sa podarí, a nie na to, čo sa pokazí, mení definíciu bezpečnosti z "predchádzania tomu, aby sa niečo pokazilo" na "zabezpečenie toho, aby všetko prebehlo správne".

Presnejšie povedané, bezpečnosť-II je schopnosť uspieť za rôznych podmienok tak, aby počet zamýšľaných a prijateľných výsledkov bol čo najvyšší. Z pohľadu Safety-II je cieľom riadenia bezpečnosti zabezpečiť, aby čo najviac vecí išlo správne v tom zmysle, že každodenná práca dosiahne svoje ciele. To znamená, že bezpečnosť sa riadi podľa toho, čo sa dosiahne (úspechy, veci, ktoré sa podarili), a rovnako sa meria počítaním počtu prípadov, keď sa veci podarili.

Aby to bolo možné, riadenie bezpečnosti nemôže byť len reaktívne, ale musí byť aj proaktívne. Musí však byť proaktívne s ohľadom na to, ako sa opatrenia podarí uskutočniť, aby sa dosiahol každodenný prijateľný výkon, a nie s ohľadom na to, ako môžu zlyhať, ako to robí tradičná analýza rizík. Táto kniha analyzuje a vysvetľuje princípy oboch prístupov a využíva ich na posúdenie minulosti a budúcnosti postupov riadenia bezpečnosti.

Analýza využíva bežné príklady a prípady z oblastí, ako je letectvo, výroba jadrovej energie, riadenie procesov a zdravotníctvo. V záverečných kapitolách sa vysvetľujú teoretické.