Reliquiae: Vol 9 No 2

Obsah knihy:

Reliquiae je literárny časopis, v ktorom vychádza poézia, próza a preklady. Prelínajú sa v ňom ekologicky uvedomelé texty z minulosti a súčasnosti, od etnologických cez filozofické, lyrické až po vizionárske. Vychádza dvakrát ročne v máji a novembri.

Ročník 9 č. 2 obsahuje:

Alcaide-Escue, Luanne Armstrong, Aztec Mythology (Autumn Richardson, Trans. ), Bagobo Folklore, Alvaro Alonso Barba, Ruy Belo (Richard Zenith, Trans. ), Martin Blochwitz, Boëthius, Lord Byron, Chippewa Folklore, Daniela Cascella, Kym Deyn, Timothy Dodd, Egyptian Folklore, The Exeter Book (Peter O'Leary, Trans. ), Mark A. Fisher, Abigail Flint, Adam Flint, Epos o Gilgamešovi, Maria Graham, Navajo Folklore, Nicola Holloway, The Icelandic Rune Poem (Richard Skelton, Trans. ), Inuit Folklore, Callum James, Olga Kolesnikova, Christina Lloyd, Mathew Lyons, Nemir Matos Cintrón (Joseph Ellison Brockway, Trans. ), David Mohan, Kiera Moore, C. P. Nield, Paracelsus, Parmenides (Dan Beachy-Quick, Trans. ), Scottish Folklore, Richard Skelton.

Ako vždy sme objavili bohatý folklórny a etnografický materiál z celého sveta. Sú tu egyptské zaklínadlá proti démonom a spevy k „neúnavným hviezdam“; navažské modlitby k posvätným horám a k „domu zo svitania“; galské zaklínadlá proti zlému oku a básnické zaklínadlá vzývajúce silu posvätných bylín; inuitské šamanské piesne, ktoré sa odvíjajú od duchov meteorov, a hermetické rozpravy o okultnej liečivej sile minerálov; úryvky z Paracelsových magických predpovedí a verše napísané podľa modlitieb svätej Terézie z Avily. Sú tu vyvolávania bohov, bohýň a mytologických bytostí, vrátane Changó, transformatívneho jorubského božstva; Yemayá, matky všetkých Orishov; a Omecihuatl a Coatlicue, aztéckeho božstva praotca a hadej bohyne.

Medzi nové anglické preklady patrí aztécka pieseň o mytologickom „mračnom hadovi“, báseň s hádankami z Exoniensisovho kódexu a Parmenidove spisy o prírode. V próze je to čílska „materia medica“ a zaklínačská esej o krúžiacej liturgii slova; etnografický opis bagabojských predstáv o povahe bytia vrátane pojmov týkajúcich sa „pravej“ a „ľavej“ duše; staroveké pojednanie o liečivých vlastnostiach bezových stromov a historický prehľad nepamätných krajinných oblastí nachádzajúcich sa medzi Zlatým rohom a Marmarským morom.

Sú tu poetické narážky na „čarodejnícke vrchy“ a „polia bohaté na krv“; na Plejády a mytologický pôvod riek; na starovekých obyvateľov púšte Atacama a „hviezdy plné“; na „modré ľadové telá“ a tmu pod ľadovcami; na „vosk“ novorodencov a „extatických mŕtvych“. Sú tu zaklínadlá „plodnice močarísk“ a „labyrintových hlbín“; „povodňových mesiacov“ a „čiernych ohňov“; „neznámych ciest slnka“ a „skrytých dejín pod trávou“; „popola starých lesov“ a „minerálnej podstaty sveta“; „srncovho zvonu zvoniaceho v divokom lese“ a „melódie predkov v sebe“.

Okrem nich je ústredným textom tohto zväzku Potopná tabuľa z eposu o Gilgamešovi, ktorá opisuje, ako „potopa - pohrômka zaplavila krajinu“ starovekého Sumeru. Mýtus sa neskôr v časopise vracia v podobe súčasného „potopového pokladu“ a odhaľuje absencie v zachovaných verziách eposu spôsobené poškodením samotných tabuliek. Tieto oceánske prvky sú rozšírené o básne o „večnom kvete riek“, šamanské vzývanie „veľkého mora“ a „povodňové prívaly“ vychádzajúce z islandskej runovej básne. Zbierku uzatvára byronovská snová apokalypsa, počas ktorej „rieky, jazerá a oceány zastali“.