Psychoanalýza a nevedomie a Fantázia nevedomia

Recenzie čitateľov

Recenzie prezentujú zmiešaný pohľad na knihu D. H. Lawrenca, pričom sa v nich objavuje obdiv k jej poetickej a filozofickej povahe, ako aj silná kritika jej údajnej nevedeckosti a fašistických základov. Čitatelia vyzdvihujú jej potenciál vyvolať hlboký pohľad a introspekciu, zatiaľ čo iní ju odsudzujú pre jej antiracionalizmus a škodlivé ideológie.

Kniha je oceňovaná za hlboký a poetický vhľad do ľudskej skúsenosti, ktorý ponúka transformatívny pohľad na vedomie. Niektorí čitatelia ju považujú za nádherne napísanú a oceňujú jej skúmanie sexuality a zložitosti mysle. Okrem toho ju vnímajú ako potrebný odklon od konvenčného myslenia, ktorý spochybňuje dominantné paradigmy.

Kritici označujú knihu za nevedeckú a obviňujú Lawrenca z propagovania fašistických myšlienok, pričom poukazujú na jeho odmietanie racionality a obhajovanie antiintelektualizmu. Spletitá próza a odbočky sú považované za rozčuľujúce, čo niektorým čitateľom sťažuje vyvodenie konkrétneho významu. Okrem toho existujú obavy, či sa kniha zhoduje s nebezpečnými odporúčaniami týkajúcimi sa vzdelávania a spoločenskej štruktúry.

(na základe 11 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Psychoanalysis and the Unconscious and Fantasia of the Unconscious

Obsah knihy:

Psychoanalýza a nevedomie a Fantázia nevedomia boli napísané v Lawrencovom najproduktívnejšom období a boli pôvodne reakciou na psychoanalytickú kritiku románu Synovia a milenci. Rozvíjali sa všeobecnejšie s cieľom navrhnúť alternatívu k tomu, čo Lawrence vnímal ako freudovskú psychoanalytickú teóriu nevedomia a motívu incestu.

V esejach sa rozvíjajú aj jeho predstavy o výchove a vzdelávaní detí, o manželstve a o spoločenskom a dokonca politickom konaní. Lawrence ich opísal ako „túto moju pseudofilozofiu, ktorá bola odvodená z románov a básní, nie naopak. Absolútna potreba človeka mať nejaký uspokojivý duševný postoj k sebe samému a k veciam vo všeobecnosti ho núti k tomu, aby sa pokúsil vyabstrahovať zo svojich skúseností ako spisovateľ a ako človek nejaké definitívne závery“.

Tieto závery sú poučným sprievodcom jeho diel a v tom spočíva ich osobitná hodnota. D. H.

Lawrence bol anglický prozaik, básnik, dramatik, esejista, literárny kritik a maliar, ktorého diela predstavujú reflexiu odľudšťujúcich účinkov moderny a industrializácie. Vo svojich dielach sa Lawrence vyrovnáva s otázkami týkajúcimi sa emocionálneho zdravia a vitality, spontánnosti a inštinktu, ktoré často aplikujú súčasnú spoločenskú akceptáciu. E.

M. Forster ho v nekrológu označil za „najväčšieho imaginatívneho prozaika našej generácie“.