Princ Saionji: Japonsko

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Prince Saionji: Japan

Obsah knihy:

Princ Saionji Kinmochi (1849-1940). Japonská delegácia na mierovej konferencii v Paríži nemala so sebou japonského premiéra ani ministra zahraničných vecí, pretože boli práve zvolení a mali doma veľa práce.

Namiesto toho delegáciu viedol princ Saiondži, temperamentný "kráľ" japonskej politiky na začiatku 20. storočia, ktorého život zahŕňal príchod komodora Perryho a jeho "čiernych lodí", japonskú občiansku vojnu, reštauráciu Meidži, čínsko-japonskú vojnu, rusko-japonskú vojnu, prvú svetovú vojnu, Parížsku mierovú konferenciu a Versaillskú zmluvu a vzostup japonského militarizmu. Na rozdiel od mnohých konzervatívcov svojej doby bol Saiondži človekom so skúsenosťami z medzinárodnej diplomacie a obdivom k európskej kultúre.

Vychovaný v časoch posledného šóguna sa po jeho zvrhnutí v občianskej vojne stal aktívnym podporovateľom nového vládnuceho režimu v Japonsku a vedúcou osobnosťou reformného hnutia po reštaurácii.

V roku 1869 založil inštitúciu, z ktorej sa neskôr stala univerzita Ritsumeikan - doslova "miesto, kde si človek môže stanoviť svoj osud". Na deväť rokov bol vyslaný do Francúzska, aby skúmal západné technológie a filozofiu, a desať rokov pôsobil ako japonský veľvyslanec v Európe.

Po návrate do Japonska bol dvakrát ministrom školstva, neskôr sa stal predsedom vlády a potom odstúpil a stal sa váženým starším štátnikom. Japonsko vstúpilo do prvej svetovej vojny na strane Spojencov a obsadilo nemecké územia v Číne a Tichomorí. V posledných dňoch vojny sa japonské vojenské sily zúčastnili na sibírskej intervencii - Američanmi vedenej invázii do východného Ruska proti komunistickým povstalcom.

Japonci spočiatku považovali prítomnosť Saiondžiho na konferencii za znak toho, že Japonsko sa stalo plnohodnotným členom medzinárodného spoločenstva a bolo akceptované na rovnakej úrovni ako západné mocnosti. Jeho delegácia predložila kontroverzný návrh na právne zakotvenie rasovej rovnosti ako jedného z princípov Spoločnosti národov. Japonci sa tiež usilovali o získanie vlastných kolónií a s čínskou delegáciou viedli spor o osud bývalého nemeckého panstva Šan-tung.

Keď Šan-tung nebol "vrátený" Číne, ale japonským okupantom, v Číne vypukli nepokoje. Napriek Saionjiho štátnickým a diplomatickým schopnostiam mnohí Japonci považovali Versaillskú zmluvu za facku.

Saiondžiho vplyv v posledných rokoch jeho života zoslabol, pričom jeho strana bola rozpustená a zlúčená s inými.