Pôvodný názov:
The Story of Traditional Korean Literature
Obsah knihy:
Renomovaný koreanista Peter H. Lee v tejto knihe vrhá svetlo na významné diela, ktoré boli v dejinách kórejskej literatúry doteraz podceňované alebo potláčané. Osvetľuje texty ústneho pôvodu ako korjské ľúbostné piesne, p'ansori a šamanské rozprávkové piesne, ktoré sa skladali v mysli, uchovávali v pamäti, spievali publiku a počúvali, ale nečítali, ako aj ďalšie texty, ktoré boli napísané v literárnej čínštine, jazyku vzdelanej vládnucej triedy, čo je výzva aj pre čitateľa, ktorý bol vychovaný konfuciánskym a literárnym kánonom Číny a Kórey. Na úplné pochopenie povahy týchto diel je potrebné pochopiť rozdiel medzi tým, čo sa v tradičnom kánone považovalo za primárne a sekundárne žánre, vzťahy medzi literatúrou napísanou v spisovnej čínštine a literatúrou napísanou v ľudovom jazyku a druhovú hierarchiu v oficiálnom a neoficiálnom kánone. Hlavnými textami, ktoré Kórejci študovali po vzniku kórejských štátov, boli texty konfuciánskeho kánonu (najprv päť, potom jedenásť a nakoniec trinásť textov). Tieto texty tvorili základné osnovy vzdelávania takmer deväťsto rokov.
Literáti, ktorí tvorili dominantnú spoločenskú triedu v Kórei, písali takmer výlučne v literárnej čínštine, otcovskom jazyku, ktorý dominoval vo svete písomníctva.
Táto trieda, ktorá ovládala kánon tradičnej kórejskej literatúry a kritického diskurzu, prijala ako oficiálne žánre čínskej poézie a prózy. Spomedzi skúmaných diel v literárnej čínštine sa v tejto knihe skúmajú základné mýty Koguryo a Choson, ktoré sa sústreďujú na hrdinské činy prerozprávané a spievané na hudbu skomponovanú na tento účel. Medzi diela v ľudovej reči, o ktorých sa v tejto knihe pojednáva, patria aj milostné piesne Kory?, ktoré odhaľujú ústne tradované prvky, ale zachovali sa len v písomnej podobe. Texty piesní boli často cenzurované úradníkmi, pretože sa týkali "lásky medzi pohlaviami". Intenzívne pôsobia na dnešného poslucháča a čitateľa, ktorý sa snaží nanovo si predstaviť úlohu širokého publika, o ktorom sa predpokladá, že má rovnaké zázemie a sprievodné očakávania ako skladatelia. Kniha osvetľuje aj tvorbu šamana, ktorý zastával najnižšie spoločenské vrstvy. Šamani museli znášať utrpenie nanútené autoritou, ale ich viera a obrady prinášali útechu mnohým, mocným i bezmocným, bohatým i chudobným. Niektoré zachované písomné texty sú prešpikované učenou dikciou - čínsko-korejskými slovami a odborným slovníkom z budhistickej, taoistickej a konfuciánskej tradície. Táto štúdia skúma, ako negramotní šamani v minulosti dokázali porozumieť týmto textom a zapamätať si ich, najmä vzhľadom na skutočnosť, že šamani boli závislí viac od sluchového vnemu a ústneho prejavu ako od zraku.
Príbeh tradičnej kórejskej literatúry otvára okno k splynutiu - v protiklade ku konfliktu - horizontov, dialógu medzi minulosťou a súčasnosťou, čo umožní čitateľom pochopiť a oceniť významovú jednotu textu. Cieľom medzikultúrneho porovnávania a kontrastu je objaviť rozdiely v miestach maximálnej podobnosti. Leeho komparatívny štýl je metakritický, nadnárodný a intertextuálny, zahŕňa aj sociálne a kultúrne otázky a zároveň dbá na to, aby nebol eurocentrický, nepatriarchálny a neliterárny. Táto kniha poskytne kritický pohľad na diela aj na výzvy týkajúce sa rozoberaných tém. Bude dôležitým zdrojom informácií pre pracovníkov v oblasti ázijských štúdií a literárnej kritiky.
