Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha je rozprávaním o súperení medzi rebehmi na začiatku 19. storočia v Poľsku, zachytáva mystické i každodenné aspekty chasidského života a zároveň osvetľuje historický kontext poľských Židov.
Výhody:Príbeh je pekne vyrozprávaný a zachytáva podstatu poľského chasidizmu, pričom vyzdvihuje mystický zápal a historické súvislosti židovskej komunity vrátane ich hospodárskeho života a úlohy v poľskom povstaní.
Nevýhody:Autor Unger sa váhavo venuje psychickým problémom Kotskerovho rebeho a historický sled udalostí nemusí byť usporiadaný presne.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
A Fire Burns in Kotsk: A Tale of Hasidism in the Kingdom of Poland
Obsah knihy:
Pol storočia po rozkvete chasidizmu vo východnej Európe sa jeho príslušníci hlboko včlenili do inštitucionálnej štruktúry poľských židovských komunít, ale niektorí stúpenci sa domnievali, že hnutie sa odklonilo od svojich revolučných ideálov. Kniha Menasheho Ungera Oheň horí v Kotsku dramatizuje tento moment rozkolu medzi poľskými chasidmi v historickom príbehu, ktorý sa číta ako román, hoci kniha nikdy nebola takto vydávaná. Tento zväzok, ktorý pôvodne vyšiel v Buenos Aires v roku 1949 a po prvýkrát ho z jidiš preložil Jonathan Boyarin, zachytáva dôležité obdobie vo vývoji chasidského hnutia a sám je chýbajúcim článkom chasidských ústnych tradícií.
Unger, novinár, ktorý nie je nábožensky založený a vyrastal ako syn významného chasidského rabína, do svojho historického opisu zakomponoval príbehy, ktoré mu rozprávala jeho rodina. Oheň horí v Kotsku sa začína hrozbou pre nové, rebelantské hnutie v rámci chasidizmu známe ako "škola Pšišše", ktoré viedol dobromyseľný reb Simkhe Bunim. Keď po Bunimovi nastúpi ohnivý a zakazujúci rebe z Kotska Menachem Mendl Morgenstern, pohŕdanie nového vodcu veľkou väčšinou jeho stúpencov povedie ku kríze na jeho dvore. Okolo tohto hlavného príbehu o reforme a kríze chasidského vedenia Unger ponúka bohatý opis každodenného života na chasidskom dvore - plného množstva alkoholu, ukradnutých husí a manželiek prosiacich svojich manželov, aby sa vrátili domov.
Ungerova kniha odráža obdobie, keď východoeurópski židovskí prisťahovalci radi čítali o chasidskej kultúre v článkoch a knihách v jidiš, aj keď sa sami rýchlo asimilovali do americkej kultúry. Historici literatúry, poľskej kultúry a židovských štúdií uvítajú tento živý preklad.
