Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 5 hlasoch.
Pôvodný názov:
The Lithuanian Slaughter of its Jews: The Testimonies of 121 Jewish survivors of the Holocaust in Lithuanian, recorded by Leyb Koniuchowsky, in Displa
Obsah knihy:
Viac ako päť storočí trvajúci život Židov v Litve sa náhle skončil, keď boli litovskí Židia v druhej polovici roku 1941 masovo vyvraždení. Tu uverejnené svedectvá hovoria o zničení židovského života v Litve. Páchatelia masakry, väčšinou Litovčania, konali s nadšením a v mnohých prípadoch bez pomoci alebo dohľadu inváznych Nemcov. Tieto svedectvá nie sú príjemné na čítanie. Hovoria o hrôzach a zlách spôsobených litovským Židom. Mnohé z nich opakujú ten istý vzor ponižovania a vraždenia: Litovčania najprv útočili na Židov morálne a duchovne, ukladali im rôzne ponižujúce práce, mučenie a iné zlo.
Potom sa začalo ich fyzické vyhladzovanie. Ozbrojené bandy samozvaných "partizánov" prevzali kontrolu nad litovskými mestami hneď po odchode okupačných Sovietov. Často ešte pred príchodom Nemcov začali tieto bandy terorizovať a týrať židovské obyvateľstvo: Partizáni a ďalší sa vlámali do židovských domov a bezostyšne rabovali židovský majetok. Krátko nato sa začalo väznenie, mučenie a popravy bez súdu. Ako prví boli zabití Židia so sovietskymi väzbami.
Neskôr mohol akýkoľvek domnelý alebo vymyslený priestupok znamenať popravu alebo mohol byť Žid zabitý bez akéhokoľvek dôvodu. Nehnuteľný majetok Židov si nárokovali ich litovskí susedia, najmä partizáni a ich rodiny. Nakoniec boli Židia odvedení do jám vykopaných v neďalekých lesoch, kde boli zastrelení. V chaose tohto organizovaného vyvražďovania boli mnohí v jamách pochovaní zaživa. Niekedy partizáni lámali malé deti na kolenách alebo im rozbíjali hlavy o stromy predtým, ako ich polomŕtve hodili do jamy. Zo 121 tu uverejnených svedectiev je zrejmé, že vyvražďovanie Židov bolo všeobecne známe. Obyvatelia miest videli, ako boli Židia zatváraní, mučení, týraní a odvážaní. Sedliaci s vozmi občas pomáhali pri prevoze Židov a ich majetku. Okrem tej časti obyvateľstva, ktorá sa aktívne zúčastňovala na vyvražďovaní Židov alebo sa podieľala na mučení či znásilňovaní, si mnohí miestni ľudia privlastňovali alebo "dedili" domy Židov. To isté sa dialo aj s majetkom domácností vrátane šiat, ktoré si Židia museli pred zavraždením odložiť v jame. Peniaze a šperky, ktoré nezobrali Nemci alebo zodpovední, vymáhali obyvatelia miest alebo vidieka. Bolo bežné, že Židia zverovali svoj majetok litovským priateľom alebo susedom, "až do konca vojny". Masové vyvražďovanie znamenalo, že tento majetok sa najčastejšie nikdy nevrátil. V niektorých prípadoch Litovčania neskôr zradili Židov, ktorí sa pokúšali získať svoj majetok späť.
Na druhej strane boli Litovčania, ktorí boli čestní a riskovali svoje životy a životy svojich rodinných príslušníkov, aby pomohli Židom. Dnes im vzdávame hold, úctu a vďaku. Okrem toho je dôležité uvedomiť si, že súčasní Litovčania nie sú vinní za zločiny predchádzajúcich generácií. Súčasná litovská vláda sa však na rozdiel od nemeckej zdráha prevziať plnú zodpovednosť za genocídu spáchanú na jej území. Niektorí z páchateľov boli totiž vyznamenaní ako hrdinovia za odpor voči sovietskej okupácii. Sú po nich pomenované ulice a pamätné tabule. Nikto z týchto "hrdinov" nebol za života trestne stíhaný. Rozsah účasti na genocíde Židov a kolaborácie s nacistami sa v Litve stále bagatelizuje a súčasná litovská vláda sa snaží ich zodpovednosť legislatívne odstrániť. Dúfame, že sa tento postoj a vyznamenávanie zločincov zmení. David Solly Sandler sedsand@iinet.net. au.
