Potravinová bezpečnosť v Iráne: Edareh-ye Arzaq, 1910-1935

Pôvodný názov:

Food Security in Iran: Edareh-ye Arzaq, 1910-1935

Obsah knihy:

Až donedávna sa Irán pravidelne potýkal s miestnymi alebo celoštátnymi hladomormi. Rôzne vlády až do druhého desaťročia dvadsiateho storočia nemali politiku ani inštitucionálne opatrenia na riešenie umelého alebo umelého nedostatku obilia a následných hladomorov.

Vo vážnych prípadoch hladomoru mohli vlády dočasne zasiahnuť do trhu, ale starostlivosť o hladujúcich zvyčajne prenechávali súkromnej filantropii. Toto súkromné úsilie bolo v porovnaní s potrebami vždy nedostatočné. Aj keď sa už skôr objavovali náhodné snahy, až od roku 1918 sa začali prijímať trvalejšie a štrukturálnejšie aktívne opatrenia na predchádzanie hladomoru, a nie na boj proti nemu.

Vytvorenie Edareh-ye arzaq alebo Alimentačnej služby v Teheráne a Tabríze na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti zachránilo v nasledujúcich rokoch tisíce životov. Napriek tomuto výsledku je jej práca takmer úplne ignorovaná; o jej činnosti neexistuje ani článok v encyklopédii.

Willem Floor v tejto štúdii rozoberá počiatočné snahy o boj proti hladomoru, ako aj začiatok cielenejšieho a štrukturálnejšieho prístupu, ktorý vyvinul Lambert Molitor v Tabríze v rokoch 1917 - 18, ako aj jeho uplatňovanie v Teheráne od roku 1918. Zatiaľ čo v Tabríze bol po roku 1918 prístup reaktívny, v Teheráne bol vypracovaný proaktívny program, ktorý sa od roku 1922 stal súčasťou úloh Millspaughovej misie.

V rokoch 1926-27 dokonca existoval kvázi národný program potravinovej bezpečnosti. Po Millspaughovom odchode v roku 1927 sa potravinová bezpečnosť Teheránu stala výlučne iránskou záležitosťou, ktorá bola od roku 1935 presunutá z Alimentačnej služby na štátnu spoločnosť, ktorá mala na starosti národnú potravinovú bezpečnosť.