Osvetlená nora: A Sanatorium Journal

Pôvodný názov:

The Illuminated Burrow: A Sanatorium Journal

Obsah knihy:

Max Blecher začal písať knihu The Illuminated Burrow v roku 1937 a pracoval na nej až do svojej smrti na jar nasledujúceho roku, ale jej úplná verzia bola vydaná až posmrtne v roku 1971. Bol to záverečný „román“ z trilógie, ktorú možno nazvať Dobrodružstvá v bezprostrednej ireálnosti a Zjazvené srdcia, a podobne ako tieto diela svojou imaginatívnou deformáciou reálnych zážitkov pripomína Bruna Schulza, ako aj surrealistickú autofikciu Andrého Bretona a Michela Leirisa. V sanatóriu, kde sa Blecher liečil na tuberkulózu chrbtice, je domnelý rozprávač nútený konfrontovať sa s mocou a obmedzeniami pamäti, keď sa pokúša zachytiť posledné okamihy života, ktoré prechádzajú „ako popol... cez sito“, posledné úsilie o znovuzískanie krásy dní strávených na hranici medzi bdelosťou a snom, stretnutím s úžasným v múroch sanatória i mimo nich, v jeho vlastnom tele i mimo neho. Ako jeho fyzické sily upadajú a on je natrvalo pripútaný na lôžko, rozprávačov život sa sťahuje do jeho vnútorného vedomia, do „osvetlenej nory“, kde je realita nerozoznateľná od fantázie, kde sa surreálne a všedné plynule spájajú, aby sa v ňom odohrali obavy a fascinácie vyvolané živým svetom, ktorý sa postupne vytráca.

Blecher raz vysvetlil svoju metódu:

Dalího, ktorý maľoval obrazy Salvadora Dalího, bolo prenesenie vysokého napätia do literatúry. Túto chladnú demenciu, dokonale čitateľnú a podstatnú, by som chcel dosiahnuť. Výbuchy, ktoré sa odohrávajú medzi stenami miestnosti, a nie na diaľku medzi chimérickými a abstraktnými kontinentmi.... Surrealizmus by mal bolieť ako hlboká rana.