Odluka cirkvi od štátu (revidované znenie)

Recenzie čitateľov

Kniha Philipa Hamburgera „Odluka cirkvi od štátu“ predstavuje dôkladné preskúmanie transformácie chápania prvého dodatku v súvislosti s náboženskou slobodou a odlukou cirkvi od štátu v Amerike. Tvrdí, že moderná koncepcia odluky sa výrazne odlišuje od pôvodného zámeru otcov zakladateľov. Hoci je kniha chválená za rozsiahly výskum a hlbokú analýzu, niektorí recenzenti sa domnievajú, že je príliš podrobná a ideologická, a spochybňujú nevyhnutnosť jej argumentov v súčasnom spoločensko-politickom kontexte.

⬤ Dôkladný výskum, ktorý poskytuje hĺbkový historický opis.
⬤ Ponúka nový pohľad na diskusiu o cirkvi a štáte, pričom rozlišuje medzi „odlukou“ a „odštátnením“.
⬤ Pútavé pre akademických aj bežných čitateľov.
⬤ Vyzýva k hlbšiemu pochopeniu zámeru prvého dodatku.

⬤ Niektorí recenzenti považujú knihu za príliš podrobnú a zdĺhavú vo svojich analýzach.
⬤ Kniha sa dočkala pozoruhodných kritík, ktoré spochybňujú Hamburgerove tézy.
⬤ Niektoré prezentované ideologické názory sa nemusia páčiť všetkým čitateľom.
⬤ Niektorí považujú argumenty knihy za zbytočné alebo regresívne vo svetle súčasných problémov.

(na základe 14 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Separation of Church and State (Revised)

Obsah knihy:

Philip Hamburger v silnej výzve proti zaužívaným názorom tvrdí, že odluka cirkvi od štátu nemá historický základ v prvom dodatku. Podrobné dôkazy, ktoré sú tu zhromaždené, ukazujú, že Američania v 18.

storočí sa na túto zásadu takmer nikdy neodvolávali. Hoci Thomas Jefferson a ďalší spätne tvrdili, že prvý dodatok oddeľuje cirkev od štátu, odluka sa stala súčasťou amerického ústavného práva až oveľa neskôr. Hamburger ukazuje, že oddelenie sa stalo ústavnou slobodou najmä vďaka strachu a predsudkom.

Jefferson podporoval odluku z nepriateľstva voči federalistickému duchovenstvu Nového Anglicka.

Nativistickí protestanti (od "Know Nothings" z devätnásteho storočia až po členov K. K.

K. z dvadsiateho storočia ) prijali princíp odluky, aby obmedzili úlohu katolíkov vo verejnom živote. Postupne sa k týmto protestantom pridali teologicky liberálni, protikresťanskí sekularisti, ktorí dúfali, že odluka obmedzí kresťanstvo a všetky ostatné odlišné náboženstvá.

Nakoniec sa k odluke prihlásilo široké spektrum mužov a žien. Takmer všetci títo Američania sa obávali cirkevnej autority, najmä katolíckej cirkvi, a v reakcii na svoje obavy čoraz viac vnímali náboženskú slobodu ako požiadavku odluky cirkvi od štátu. Americká náboženská sloboda sa tak nanovo definovala a dokonca zmenila.

Prvý dodatok sa pritom často používal ako nástroj netolerancie a diskriminácie.