Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Jullienova kniha skúma rozdiely medzi čínskym a gréckym myslením a skúma, ako tieto odlišné paradigmy ovplyvňujú komunikáciu a porozumenie. Zdôrazňuje nepriamu, sugestívnu povahu čínskeho myslenia v kontraste s priamym, analytickým prístupom gréckej filozofie, pričom sa zasadzuje za neutrálne myslenie, aby bolo možné oceniť nuansy čínskej citlivosti.
Výhody:Jullien je oceňovaný za svoju hlbokú vedeckú erudovanosť a schopnosť prezentovať čínske myslenie spôsobom, ktorý je pre západných čitateľov pútavý. Kniha sa opisuje ako osviežujúca a prenikavá, poskytujúca pohľad na kultúrne rozdiely, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu intelektuálnej rozmanitosti ľudstva. Mnohí recenzenti ju odporúčajú ako nevyhnutné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o globálne perspektívy.
Nevýhody:Niektoré kritiky spomínajú želanie dôkladnejšieho preskúmania historických a politických dôvodov, ktoré stoja za uprednostňovaním nepriameho vyjadrovania v čínskom myslení. Komplexnosť Jullienových porovnaní môže predstavovať výzvu aj pre čitateľov, ktorí hľadajú priamočiare analýzy.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Detour and Access: Strategies of Meaning in China and Greece
Obsah knihy:
Skúmanie ústrednej úlohy nepriamych spôsobov vyjadrovania v starovekej Číne.
V čom je pre nás výhodné hovoriť o veciach nepriamo? Ako nám takéto odstupňovanie umožňuje lepšie objavovať - a opisovať - ľudí a predmety? Ako dištancovanie vyvoláva účinok? Čo môžeme získať z toho, že sa k svetu priblížime nepriamo? Inými slovami, ako nám odstup umožňuje prístup? Takto začína Francois Jullien skúmanie stratégie, jemnosti a tvorby významu v starovekých a moderných čínskych estetických a politických textoch a udalostiach. Jullien sa pohybuje medzi rétorickými tradíciami starovekého Grécka a Číny a nesnaží sa o jednoduché porovnanie týchto dvoch civilizácií. Namiesto toho využíva perspektívu, ktorú mu každá z nich poskytuje, aby získal prístup ku kultúre, ktorú mnohí ľudia na Západe považujú za cudziu - "pre mňa je to všetko čínske" - a ktorej cudzosť bola zatienená predpokladom jej známosti. Porovnanie využíva aj na to, aby osvetlil úlohu gréckeho myslenia v západnej civilizácii. Jullien znovu číta hlavné texty čínskeho myslenia - Knihu piesní, Konfuciove Analógy a diela Menciusa a Lao-c´. Zaoberá sa otázkou skrytého, nepriameho a aluzívneho významu s cieľom preskúmať, ako techniky obchádzania umožňujú prístup k jemnejším významom, než aké sú dosiahnuteľné prostredníctvom priameho prístupu.
Jullien konštatuje, že nepriama reč je komplexný spôsob indikácie, otvorený mnohým perspektívam a variáciám, nekonečne prispôsobiteľný konkrétnym situáciám a kontextom. Jullien sa sústreďuje na to, čo sa nehovorí alebo čo sa hovorí len inými prostriedkami, a sleduje výhody a náklady tejto rétorickej stratégie, v ktorej absentuje absolútna pravda.
