Hodnotenie:
Kniha „The New Wounded“ od Catherine Malabouovej ponúka hlboké skúmanie traumy z pohľadu neurológie, psychoanalýzy a filozofie, pričom spochybňuje najmä freudovské koncepcie. Zatiaľ čo niektorí čitatelia oceňujú autorkino zanietenie a teoretické postrehy, iní kritizujú jej interpretáciu Freuda a zložitosť písania. Dielo nastoľuje kritické otázky o identite, empatii a povahe traumy, čím sa stáva významným, hoci náročným príspevkom k súčasnej kritickej teórii.
Výhody:⬤ Vášnivé a hlboko osobné skúmanie traumy, najmä v súvislosti s Alzheimerovou chorobou.
⬤ Provokatívna kritika freudovskej psychoanalýzy a zavedenie nových pojmov ako „deštruktívna plasticita“ a „cerebrálnosť“.
⬤ Empatický prístup k diskusii o skúsenostiach neurologických pacientov.
⬤ Ponúka bohaté filozofické postrehy a vyzýva na prehodnotenie liečby traumy, čím podporuje pokrok v tejto oblasti.
⬤ Štýl písania je zložitý a náročný, čo sťažuje prístup začiatočníkom vo filozofii.
⬤ Interpretácia Freuda je niektorými kritikmi považovaná za chybnú, čo vedie k nedostatočnej koherentnosti argumentov.
⬤ Recenzie naznačujú, že môže byť ťažké získať cenné poznatky z hutnej prózy plnej opakovaní.
⬤ Niektorí čitatelia spochybňujú aplikovateľnosť jej záverov na širšie kontexty a populácie.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
The New Wounded: From Neurosis to Brain Damage
Táto kniha využíva filozofický prístup k "novým zraneným" (pacientom s mozgovou léziou), aby zinscenovala konfrontáciu medzi psychoanalýzou a súčasnou neurobiológiou, zameranú na problematiku traumy a psychických zranení. Tým prehodnocuje mozog ako orgán, ktorý nie je oddelený od psychického života, ale je skôr jeho centrom.
"Noví zranení" trpia psychickými ranami, ktoré tradičná psychoanalýza so svojím dôrazom na potrebu psychiky integrovať udalosti do vlastnej histórie nedokáže pochopiť ani vyliečiť. Sú obeťami rôznych mozgových lézií alebo útokov, vrátane degeneratívnych ochorení mozgu, ako sú Parkinsonova a Alzheimerova choroba.
Zmeny spôsobené mozgovými léziami sa často prejavujú ako nebývalá metamorfóza identity pacienta. Napríklad osoba s Alzheimerovou chorobou nie je - alebo nielen - niekto, kto sa "zmenil" alebo bol "modifikovaný", ale skôr subjekt, ktorý sa stal niekým iným.
Správanie subjektov, ktoré sú obeťami "sociálno-politických tráum", ako sú zneužívanie, vojna, teroristické útoky alebo sexuálne útoky, vykazuje nápadné podobnosti so správaním subjektov, ktoré utrpeli poškodenie mozgu. Hranica oddeľujúca organickú traumu od sociálno-politickej traumy je teda dnes čoraz priepustnejšia.
Poškodenie mozgu má tendenciu stierať hranice, ktoré oddeľujú "neurobiológiu" od "sociopatie", a zároveň stierať hranice medzi históriou a prírodou. Zároveň odhaľuje, že politický útlak dnes na seba berie podobu traumatického úderu zbaveného akéhokoľvek zdôvodnenia. Máme teda do činenia so zvláštnou zmesou prírody a politiky, v ktorej politika nadobúda podobu prírody a príroda mizne, aby na seba vzala masku politiky.
