Čo by sme mali robiť s naším mozgom?

Recenzie čitateľov

Kniha „Čo by sme mali robiť s naším mozgom?“ od Catherine Malabou predstavuje hlboký a pútavý výskum neurovedy cez optiku filozofie, pričom sa zameriava najmä na koncept plasticity. Malabouová kritizuje redukcionistické názory v neurovede a integruje estetický, etický a politický rozmer plasticity mozgu, čím ponúka diferencovaný pohľad na schopnosti ľudského mozgu. Napriek silným stránkam niektorí čitatelia považujú jej argumenty za nekonzistentné alebo redukcionistické a text môže byť zložitý na úplné pochopenie.

⬤ Hlboká angažovanosť v oblasti neurovedy a filozofie.
⬤ Ponúka jedinečný pohľad na plasticitu mozgu s dôrazom na odolnosť a tvorivosť.
⬤ Kritizuje redukcionistické interpretácie neurovedy.
⬤ Nastoľuje dôležité otázky o interakcii biológie a spoločnosti.
⬤ Prístupný a zároveň intelektuálne provokatívny; podporuje dialóg o súčasných problémoch.

⬤ Niektorí čitatelia považujú jej argumenty o redukcionizme za nekonzistentné alebo málo jasné.
⬤ Komplexné myšlienky môžu byť pre niektorých ťažko pochopiteľné.
⬤ Niektoré tvrdenia o neurónoch sú kritizované ako vágne alebo nejasné.
⬤ Text sa môže zdať zastaraný vzhľadom na najnovší vývoj v oblasti neurovedy.
⬤ Niektorí čitatelia vnímajú v jej vysvetleniach prvky redukcionizmu.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

What Should We Do with Our Brain?

Obsah knihy:

Najnovšie neurovedy, ktoré nahradili starý model mozgu ako jediného centralizovaného zdroja kontroly, zdôrazňujú "plasticitu", kvalitu, vďaka ktorej sa náš mozog vyvíja a mení v priebehu života. Naše mozgy existujú ako historické produkty, ktoré sa vyvíjajú v interakcii so sebou samými a so svojím okolím.

Preto existuje tenká hranica medzi organizáciou nervového systému a politickou a spoločenskou organizáciou, ktorá podmieňuje a je podmienená ľudskou skúsenosťou. Pri pozornom pohľade na súčasnú neurovedu si nemožno nevšimnúť, že nový spôsob hovorenia o mozgu odráža diskurz riadenia neoliberálneho kapitalistického sveta, v ktorom teraz žijeme, s jeho rečami o decentralizácii, sieťach a flexibilite. Vedome či nevedome, veda nemôže neodzrkadľovať svet, v ktorom sa odohráva.

V neoliberálnom svete možno "plasticitu" stotožniť s "flexibilitou" - termínom, ktorý sa stal módnym slovom v ekonómii a teórii riadenia. Plastický mozog by tak predstavoval len ďalší štýl moci, ktorý je síce menej centralizovaný, ale stále je prostriedkom kontroly.

Catherine Malabou v tejto knihe rozvíja druhý, radikálnejší význam plasticity. Plasticita nielenže umožňuje nášmu mozgu prispôsobiť sa existujúcim okolnostiam, ale otvára priestor na slobodu zasahovať, meniť práve tieto okolnosti. Takéto chápanie otvára nový transformačný aspekt neurovied.

Trvajúc na tejto blízkosti medzi neurovedami a spoločenskými vedami, Malabou aplikuje na mozog známu Marxovu vetu o dejinách: Ľudia si vytvárajú svoje mozgy, ale nevedia o tom. Táto kniha je výzvou k takémuto poznaniu.