Hodnotenie:
Kniha je vysoko cenená pre objasnenie historických a súčasných prekážok, ktorým čelí afroamerická komunita. Podporuje sebavzdelávanie a dôležitosť pochopenia vlastnej histórie pre posilnenie postavenia. Mnohí čitatelia ju považovali za poučnú a relevantnú, poskytujúcu cenné poznatky o vzdelávaní, politike a kultúrnej identite. Niektorí však kritizovali štýl písania ako zmätený a zaznamenali problémy s interpunkciou a čitateľnosťou, čo niektorým čitateľom ubralo na celkovom zážitku.
Výhody:⬤ Poučné a informatívne o afroamerickej histórii a vzdelávaní.
⬤ Podporuje sebavzdelávanie a kritické myslenie.
⬤ Relevantné pre súčasné problémy, ktorým čelí afroamerická komunita.
⬤ Ponúka cenné historické odkazy a poznatky.
⬤ Inšpiruje a motivuje čitateľov k angažovanosti vo svojich komunitách a k sebavýchove.
⬤ Niektorí uvádzajú problémy so štýlom písania, ktorý je zmätený a ťažko zrozumiteľný.
⬤ Interpunkčné a gramatické chyby znižujú čitateľnosť.
⬤ Niektorý obsah sa môže zdať zastaraný alebo sa o ňom už hovorilo v iných zdrojoch, čo vedie k dojmu nadbytočnosti.
⬤ Existujú určité nejasnosti o verzii knihy s otázkami o jej autenticite alebo originalite.
(na základe 544 čitateľských recenzií)
The Mis-Education of the Negro
Najvplyvnejšie dielo "otca černošskej histórie", ktoré odráža dlhoročnú tradíciu antirasistického vyučovania, ktorého priekopníkmi boli černošskí pedagógovia.
Penguin Classic
The Mis-education of the Negro (1933) je Woodsonovo najpopulárnejšie klasické dielo černošskej sociálnej kritiky, ktoré čerpá z histórie, teórie a memoárov. Woodson bol ako študent aj učiteľ svedkom skresľovania života černochov v histórii a literatúre vyučovanej na školách a univerzitách. Tvrdil, že existuje vzťah medzi týmito skresleniami a násilím, ktoré ohraničuje život černochov v materiálnom svete, a vyhlásil: "Nebolo by lynčovania, keby sa nezačalo v školskej triede." Woodson sa zameriaval predovšetkým na vplyv dominantných spôsobov školského vzdelávania na černošskú mládež. Od emancipácie až do 30. rokov 20. storočia bieli Američania naďalej kontrolovali inštitucionálny a ideologický rozvoj černošských škôl, založený na systéme vedomostí, ktorý posilňoval predstavy o menejcennosti černochov.
Po celej krajine sa černošskí učitelia organizovali, aby ich učebné osnovy boli pre študentov relevantnejšie, a kritizovali vynechávanie života černochov vo formálnych učebných osnovách, čím predchádzali mnohým myšlienkam, ktoré sa o dve desaťročia neskôr objavili v knihe Mis-education. Woodson napísal, že nadmerné zastúpenie bielych ľudí a rozprávanie o úspechoch bielych ľudí v učebných osnovách vytváralo príliš veľký obraz o bielych ľuďoch a ich dôležitosti v dejinách ľudského pokroku. Tieto skreslenia mali moc motivovať bielych študentov k úspechom a túžbam a demotivovať študentov rás, ktoré trpeli pod rukami bielej nadvlády. U černochov pestovali túžbu po belošstve a/alebo ich viedli k opovrhovaniu vlastnou rasou pre jej údajný nedostatok úspechov. Išlo o systematický proces nesprávneho vzdelávania, vyjadrujúci aspekt skúsenosti čiernej Ameriky, ktorý si vedci pred Woodsonom i po ňom uvedomovali a snažili sa ho spochybniť.
Woodson tvrdil, že študentov, učiteľov a vedúcich predstaviteľov treba vzdelávať spôsobom, ktorý by bol zodpovedný za černošské skúsenosti a zažitú realitu, a to tak v minulosti, ako aj v súčasnosti. Pri súčasných diskusiách o vyučovaní rasovej problematiky v amerických triedach myšlienky spojené s Mis-education rezonujú aj dnes.
