Dejiny afroamerickej cirkvi

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 5 hlasoch.

Pôvodný názov:

A History of the African American Church

Obsah knihy:

Klasický text Cartera G. Woodsona o vzniku afroamerických cirkví, ktorý opisuje ich príbeh od evanjelických prebudení v osemnástom storočí a ich premeny v devätnástom a na začiatku dvadsiateho storočia, je dôležitý aj z iných dôvodov, než je história "čiernych cirkví". S výnimkou najnovších kníh, ako je napríklad kniha C. Erica Lincolna a Lawrenca H. Mamiya "The Black Church in the African-American Experience", zostáva Woodsonov text jedným z najlepších prehľadov tejto témy. Woodsonov text je však aj významným opisom spôsobov, akými výučba a socializácia založená na kresťanstve formovala nielen triedne rozdelenie a preverovala vodcovstvo medzi, ale aj formovala, kto/čo sa stal "černochom/farebným/čiernym/africkým Američanom". Ani "otec černošských dejín", ako sa Woodson často nazýva, totiž nemohol uniknúť kúzlu, ktoré naňho vrhala prevládajúca kresťanská ideológia jeho doby a skorších období, ktoré skúmal. Woodson totiž považoval "kresťanstvo za) pomerne ťažko pochopiteľné náboženstvo pre) nerozvinutú myseľ zotročeného Afričana" a nikdy toto kresťanstvo nespochybňoval ani neskúmal africký základ rituálov a ideí medzi zotročenými a emancipovanými.

Namiesto toho Woodson vyzdvihuje prednosti kresťanstva medzi konvertitmi a mužmi, ktorí zakladali rôzne cirkvi v komunitách afrických potomkov, vrátane vzdelávacej, sociálnej, ekonomickej a politickej úlohy, ktorú tieto inštitúcie zohrali po občianskej vojne v USA. Málo sa tu píše o tých, ktorí sa pridŕžali duchovných alebo náboženských praktík a ideí, ktoré zostali čo najbližšie Afrike. Pre Woodsona bola teda duchovná služba jedným z najvyšších povolaní a profesií, o ktoré mohli afroamerickí mužskí vodcovia usilovať a z ktorých získavali význam v rámci svojich komunít v čase, keď náboženská výučba bola hlavnou dostupnou možnosťou školského vzdelávania. Títo "vzdelaní černosi", ako ich Woodson nazval, boli teraz vyzbrojení kresťanským náboženstvom, kresťanskými menami a snom stať sa partnermi (v podriadenom postavení) dominantných hodnôt a názorov bielej spoločnosti, čo všetko vytvorilo sektárstvo a napokon dve odlišné vízie medzi ľuďmi pochádzajúcimi z Afriky v Severnej Amerike. Konvertiti devätnásteho storočia sa rozdelili podľa "triednych" línií a u urbanizovaných elít sa vyvinul kresťanský odpor voči ich príbuzným, ktorí sa naďalej zapájali do rituálov a praktík založených na africkom pôvode, ako je napríklad krúžkový pokrik.

V prvej štvrtine 19. storočia sa tieto elity začali usilovať o rovnoprávnosť a plné prijatie bielymi - preto sa museli dištancovať od "afrických" vecí, a to napriek tomu, že niekoľko cirkevných organizácií si ponechalo výraz "africký" ako súčasť svojho názvu. Väčšina komunity s africkým pôvodom vnímala rasizmus a jeho zákernosť ako hlboko zakorenené v ich boji za ľudské práva, zatiaľ čo elity vnímali otroctvo a diskrimináciu skôr ako prekážky, ktoré bránia "ich" konkrétnemu pokroku, než ako kolektívny pokrok. Keďže Woodson, ktorý písal v prvej štvrtine dvadsiateho storočia, mal prístup k osobám, ktoré boli buď zotročené, alebo boli deťmi zotročených, jeho opis je preto stále relevantný ako prameň aj ako príbeh, ktorý zachytáva niektoré z predchádzajúcich procesov v afrických a afroamerických dejinách.