Napoleonova duša

Pôvodný názov:

The Soul of Napoleon

Obsah knihy:

Napoleonova duša (v origináli Lʼâme de Napoléon) od Léona Bloya je báseň v próze o úspechoch a veľkosti veľkého generála, ale je to viac než to, je to prehodnotenie jeho významu z katolíckeho a katolíckeho eschatologického hľadiska, ako by to azda nedokázal na papier dať nikto iný ako Léon Bloy. Napísaná v roku 1912 je rovnako ako mnohé iné spisy Léona Bloya strašidelným spôsobom prorockou predpoveďou blízkych udalostí, ktoré prídu, predobrazom prvej svetovej vojny i udalostí po nej.

„Napoleonove dejiny sú celkom určite najneznámejšími zo všetkých dejín. Kníh, ktoré tvrdia, že ju opisujú, je nespočetné množstvo a dokumentov každého druhu je neúrekom. V skutočnosti je Napoleon pre nás možno menej známy ako Alexander a Sennacherib. Čím viac človek študuje, tým viac zisťuje, že je to človek, ktorému sa nič nepodobá, a to je všetko. Je to nezmerateľná priepasť. Človek pozná dátumy, pozná činy, víťazstvá alebo katastrofy, pozná, trochu alebo celkom málo, slávne rokovania, ktoré sú dnes už len prachom. Zostáva len jeho meno, jeho zázračné Meno, a keď ho vysloví najchudobnejšie zo všetkých detí, stačí, aby sa začervenal veľký muž, bez ohľadu na to, kto. Napoleon je tvárou Boha v temnote.“

„V najpokornejších kostoloch Francúzska svieti vo dne v noci pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou chudobná lampa. Napadla mi myšlienka, možno absurdná, že tá lampa je niečo ako Napoleonova dôvera.“