Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha ponúka hlboký a často prekvapivý historický pohľad, najmä v súvislosti s prelínaním kresťanstva a otroctva. Je dobre prijímaná pre svoj informatívny obsah a schopnosť rozšíriť historické chápanie. Niektorí čitatelia však mali problémy s jej sledovaním kvôli konštrukčným problémom a pravopisným chybám.
Výhody:Rozširuje historický pohľad, informatívna a poučná, skvelá na rodinné diskusie, aktuálne podanie, dobrá na pochopenie vplyvu kresťanstva na otroctvo, odporúčaná pre Afroameričanov a príležitostných čitateľov, ktorí sa zaujímajú o skutočné dejiny.
Nevýhody:⬤ Niektorí ju považovali za zle zostavenú, s pravopisnými chybami, ktoré sťažovali sledovanie
⬤ problémy s doručením, ktoré niektorí spomenuli
⬤ niekoľko recenzentov malo pocit, že autor sa zdráha plne konfrontovať s nepríjemnými pravdami.
(na základe 53 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Religious Instruction Of The Negroes In The United States
Obsah knihy:
Charles Colcock Jones starší (1804 - 1863) bol presbyteriánsky duchovný, pedagóg, misionár a plantážnik z okresu Liberty v Georgii. Počas pobytu na severe sa Jones trápil nad morálnosťou vlastníctva otrokov, ale vrátil sa do okresu Liberty, aby sa stal plantážnikom a misionárom otrokov. Pôsobil ako pastor Prvého presbyteriánskeho zboru v Savannah v Georgii (1831 - 32), profesor cirkevných dejín a politiky na Kolumbijskom teologickom seminári v Kolumbii v Južnej Karolíne (1835 - 38), v roku 1839 sa vrátil k misionárskej práci a opäť bol profesorom na Kolumbijskom seminári (1847 - 50). Zvyšok života strávil dohľadom nad svojimi tromi plantážami, Arcadia, Montevideo a Maybank, a zároveň pokračoval v evanjelizácii otrokov. Okrem mnohých traktátov a článkov Jones vydal knihu The Religious Instruction of the Negroes in the United States (1842) a History of the Church of God (1867). Jeho Katechizmus biblického učenia a praxe (1837) bol preložený do arménčiny a čínštiny. V roku 1972 vydal literárny kritik Robert Manson Myers obrovskú zbierku listov Jonesovej rodiny v diele The Children of Pride (Deti pýchy), ktorá má viac ako 1 800 strán, kniha získala Národnú knižnú cenu (1973). V roku 2005 vydal historik Erskine Clarke publikáciu Dwelling Place: Na základe ešte väčšej zbierky korešpondencie rodiny Jonesovcov získal Bancroftovu cenu (2006). V roku 2007 sa v rámci projektu "Zázračný život" zúčastnil aj Mr.
Jones, autor tohto zväzku, prejavoval dlhé roky hlboký záujem o náboženské zlepšenie svojich farebných spoluobčanov. Bol kazateľom evanjelia, žil v Georgii a bol cirkevne spojený s presbyteriánskou denomináciou. Táto kniha obsahuje historický náčrt náboženskej výchovy černochov od roku 1620 do roku 1842, zaoberá sa morálnym a náboženským stavom černochov, povinnosťami cirkvi zlepšiť tento stav tým, že im bude odovzdávať evanjelium, a navrhuje plány na zabezpečenie ich náboženskej výchovy. Pán Jones dobre zvažuje všetky námietky proti navrhnutému postupu a odpovedá na ne na základe Písma: takže pre služobníka evanjelia alebo súkromného kresťana musí byť ťažké čítať a nemať výčitky. V časti o povinnostiach cirkvi voči černochom sa autor jasne a presvedčivo vyjadruje najprv k cirkvi v otrokárskych štátoch o ich povinnostiach voči otrokom, potom ku kresťanom v slobodných štátoch o ich povinnosti poskytovať evanjelium slobodným černochom v rámci ich hraníc. Na adresu prvých hovorí: "Nemôžeme kričať na pápežov, že zadržiavajú Písmo pred obyčajnými ľuďmi, ak my zadržiavame Bibliu pred našimi otrokmi a udržiavame ich v nevedomosti o jej spásnych pravdách, čo určite robíme, ak im neposkytneme spôsoby a prostriedky na jej čítanie a vysvetlenie." Výzvy, ako napríklad Mr.
Jonesa, ktoré boli prispôsobené svedomiu kresťanov na Juhu, aby tak rýchlo ako akékoľvek iné prípravné opatrenia pripravili cestu ku konečnému rozbitiu všetkých okov otroctva a prepusteniu utláčaných a zajatých na slobodu.
