Je to tiché miesto so sviežou zelenou trávou, ktorá pokrýva miesto bývalej bieloruskej dediny. Dediny, ktorá bola v roku 1943 vypálená aj so svojimi obyvateľmi. Každého, kto pozná tento malý kút východnej Európy, mrazia udalosti, ktoré sa tam odohrali, a názov dediny Chatyň sa stal stelesnením hroznej národnej tragédie. Tento názov však nie je len tragédiou, ale pripomína aj obrovskú odvahu tých, ktorí bojovali za život a slobodu svojej krajiny.
Práve príbeh tejto dediny a udalosti, ktoré sprevádzali jej vyhladenie, sú hlavnou témou románu Aleš Adamovič, ktorý bol napísaný na základe historických dokumentov. Autor, sám veterán druhej svetovej vojny a partizán, v ňom zobrazuje realitu partizánskeho odporu proti fašizmu v Bielorusku.
Hlavnou postavou je muž menom Florian, ktorý sa vo svojich spomienkach vracia k udalostiam spred tridsiatich rokov, keď sa ako tínedžer pridal k partizánskej jednotke a spoznal svoju budúcu ženu Glashu. Je svedkom toho, ako sú obyvatelia dediny Chatyň upálení zaživa ako odveta za podporu partizánskeho hnutia. Obludná krutosť oddielu smrti a jeho veliteľov sa prejavila v akte potrestania celej obce za činy tých, ktorí pomáhali partizánom. Dedinu, ktorú tvorili prevažne starci a matky s deťmi, zavreli do stodoly. Po prikrytí suchým senom bola stodola s rodinami vo vnútri zapálená.
Adamovičov príbeh o odvahe obyčajných ľudí nestratil na svojej bezprostrednosti ani po viac ako polstoročí. Svet je aj dnes poznačený vojnovými zločinmi spáchanými na komunitách nebojujúcich osôb. Chatyň je svedectvom o udalosti, na ktorú sa nesmie zabudnúť, a o skutočnosti, ktorá sa nesmie opakovať.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)