Hodnotenie:
Kniha ponúka podrobný opis činov Joachima Peipera počas druhej svetovej vojny, pričom osobitne zdôrazňuje jeho účasť na masakre v Malmedy a ďalších zverstvách. Hoci predstavuje dobre preskúmané fakty a pohľady na širšie súvislosti vojnových zločinov, vyvoláva aj silné emocionálne reakcie tých, ktorých sa tieto udalosti osobne dotkli.
Výhody:⬤ Dobre preskúmaná a faktograficky presná
⬤ poskytuje podrobnú históriu Joachima Peipera a jeho činov
⬤ predstavuje diferencovaný pohľad na zverstvá druhej svetovej vojny nielen v súvislosti s nemeckými jednotkami
⬤ odporúčame ako zaujímavé čítanie.
Téma môže byť nepríjemná pre tých, ktorí majú k udalostiam osobný vzťah, pretože opisuje významné vojnové zverstvá, ktoré ovplyvnili rodiny.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Joachim Peiper and the Nazi Atrocities of 1944
Joachim Peiper mal hodnosť Obersturmbannführera vo fanatickej nemeckej jednotke Schutzstaffel, známejšej ako SS. Prvé dva roky vojny strávil ako adjutant ríšskeho vodcu Schutzstaffel a popredného člena nacistickej strany Heinricha Himmlera, kde bol priamym svedkom vytvárania a realizácie mnohých politík SS, z ktorých mnohé súviseli s etnickými čistkami a holokaustom.
V októbri 1941, keď zatúžil po šanci bojovať, zmenil úlohu a stal sa veliteľom Waffen-SS, hoci stále zostal v pravidelnom kontakte s Himmlerom. Ako príslušník 1. tankovej divízie SS Leibstandarte absolvoval službu v Sovietskom zväze, Taliansku a Belgicku.
Dňa 19. septembra 1943 bol so svojimi mužmi zodpovedný za zavraždenie dvadsiatich štyroch talianskych civilistov v obci Boves. Dňa 17. decembra 1944 boli muži pod jeho velením zodpovední za tzv. masaker v Malmedy, pri ktorom bolo zavraždených osemdesiatštyri neozbrojených amerických vojnových zajatcov. Následne sa Peiper a jeho muži v období od 17. do 20. decembra podieľali na zavraždení niekoľkých ďalších amerických vojakov, ako aj belgických civilistov.
Peiper nebol nikdy obvinený zo zverstiev v Bove, ale v roku 1946 ho postavili pred americký vojenský tribunál za masaker v Malmédiách. Hoci bol uznaný vinným a odsúdený na trest smrti, trest mu bol znížený na doživotie, ale nakoniec bol v roku 1956 prepustený.
V roku 1972 sa Peiper presťahoval do francúzskej dediny Troves na severovýchode Francúzska. Dňa 14. júla 1976 bol jeho dom napadnutý a podpálený. Premohol ho dym a v plameňoch zomrel.
