Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Johna H. McWhortera „The Language Hoax“ (Jazykový podvod) predstavuje energickú kritiku Sapirovej-Whorfovej hypotézy a tvrdí, že hoci jazyk môže ovplyvňovať myslenie, jeho vplyv je minimálny a často preceňovaný. McWhorter používa množstvo lingvistických príkladov, aby dokázal, že rozdiely v jazykoch nekorelujú s významnými kognitívnymi rozdielmi medzi hovoriacimi. Pútavý štýl písania a vtipné anekdoty robia knihu príjemnou, ale niektorým čitateľom sa jej zameranie zdalo užšie v porovnaní s inými McWhorterovými prácami.
Výhody:⬤ Pútavý štýl písania s humorom a fascinujúcimi faktami o jazykoch.
⬤ Jasne prezentuje argumenty proti príliš zjednodušeným interpretáciám Sapirovej-Whorfovej hypotézy.
⬤ Kniha je prístupná a rozoberá zložité lingvistické pojmy pre bežných čitateľov.
⬤ Zvyšuje povedomie o zložitosti jazyka a myslenia bez toho, aby upadala do lingvistického determinizmu.
⬤ Poskytuje množstvo príkladov z rôznych jazykov, čím dodáva argumentom hĺbku.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za menej pútavú ako iné McWhorterove knihy.
⬤ Štruktúra sa niekedy môže zdať trochu neorganizovaná alebo príliš polemická.
⬤ Niekoľko kritikov spomína nedostatok hĺbky alebo podporných dôkazov pre niektoré tvrdenia.
⬤ Hustá syntax v niektorých častiach môže sťažovať sledovanie knihy.
⬤ Niektorí čitatelia vyjadrujú sklamanie zo spracovania konkrétnych jazykov a ich významných kultúrnych nuáns.
(na základe 52 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Language Hoax
Obsah knihy:
Japončina má termín, ktorý zahŕňa zelenú aj modrú farbu. Ruština má samostatné výrazy pre tmavomodrú a svetlomodrú farbu. Znamená to, že Rusi vnímajú tieto farby inak ako Japonci? Ovláda a obmedzuje jazyk spôsob nášho myslenia?
Táto krátka, mienkotvorná kniha sa zaoberá Sapir-Whorfovou hypotézou, ktorá tvrdí, že jazyk, ktorým hovoríme, formuje spôsob, akým vnímame svet. Lingvista John McWhorter tvrdí, že hoci je táto myšlienka fascinujúca, je zjavne nesprávna. Je to jazyk, ktorý odráža kultúru a svetonázor, nie naopak. To, že nejaký jazyk má len jedno slovo pre jedlo, nápoj a dym, neznamená, že jeho používatelia nespracúvajú rozdiel medzi jedlom a nápojom, a tí, ktorí používajú rovnaké slovo pre modrú a zelenú farbu, vnímajú tieto dve farby rovnako živo ako ostatní.
McWhorter ukazuje nielen to, ako myšlienka jazyka ako šošovky zlyháva, ale aj to, prečo jej tak veľmi chceme veriť: túžime oslavovať rozmanitosť tým, že uznávame inteligenciu národov, ktoré nemusia myslieť tak ako my. Hoci s dobrým úmyslom, naša viera v túto myšlienku predstavuje prekážku pre lepšie pochopenie ľudskej povahy a dokonca banalizuje ľudí, ktorých sa snažíme oslavovať. Skutočnosť - že všetci ľudia myslia rovnako - nám poskytuje iný, lepší spôsob, ako uznať inteligenciu všetkých ľudí.
