The Idylls
Teokritos žil v dobe nazývanej helenistická, po výbojoch Alexandra Veľkého, ktoré výrazne zvýšili vplyv gréckej kultúry. Jeho poézia aj to, čo z nej môžeme usudzovať o jeho živote, svedčí o kozmopolitizme, ktorý podporovala rozšírená ríša a jej nástupcovia: zdá sa, že poznal prinajmenšom Sicíliu, Milét, Kos (ostrov neďaleko Anatólie), Atény a Alexandriu, dve kultúrne hlavné mestá gréckeho sveta.
Hoci literárni historici ho poznajú najmä ako iniciátora pastorálneho prúdu v poézii, teda štylizovaného zobrazenia vidieckeho ľudu, najmä jeho sexuálnej túžby, jeho idyly túto tematiku výrazne prekračujú a zaoberajú sa mestským ľudom, rybármi, mestskou chlapčenskou láskou, hrdinami a polobohmi, ako sú Herakles a Diskouroui, Helena Trójska, mýtické postavy ako Cyklops Polyfmos a jeho kráľovskí patróni Herón II. zo Syrakúz a Ptlemy II. z Egypta.
V Gréckej antológii sa zachovalo aj niekoľko epigramov, ktoré sa mu pripisujú. Komentátori pochybujú o pravosti viacerých básní, ale v antike ich považovali za jeho, preto zostali v zbierke.
Zaradil som aj možno neskoršiu báseň Mgara, pretože podobne ako niektoré idyly rozširuje príbeh o Heraklovi. Všetky sú nesmierne príjemné, najmä keď sa čítajú nahlas, ba dokonca sa aj hrajú, ako to možno bolo v staroveku.
Keďže som použil anglické verzie hudobných antických metrov - najmä daktylský hexameter odvodený z homérskeho eposu - ich hudba najlepšie znie pri čítaní viva voce. Uviedol som aj poznámky, ktoré majú čitateľom neznalým antickej kultúry pomôcť pochopiť literárne a historické súvislosti a alúzie a navrhnúť interpretácie ako východiská pre uvažovanie o básňach.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)