Hodnotenie:
Recenzie knihy Henriho Bergsona Hmota a pamäť sú zmiešané. Mnohí recenzenti chválili myšlienky a filozofiu, ktoré Bergson predstavil, a označovali ich za významné a poučné pre pochopenie vedomia a pamäti. Objavili sa však viaceré kritické pripomienky týkajúce sa kvality publikovaných vydaní, najmä pokiaľ ide o problémy s prekladom, preklepy, problémy s formátovaním a ťažkosti s čitateľnosťou.
Výhody:⬤ Silné filozofické postrehy a myšlienky o vedomí a pamäti.
⬤ Pôvodný obsah sa považuje za nevyhnutný pre pochopenie filozofie a metafyziky.
⬤ Kniha je oslavovaná pre svoje fascinujúce myšlienky napriek svojej zložitosti.
⬤ Niektoré vydania sú dobre štruktúrované a atraktívne, takže sa ich oplatí kúpiť.
⬤ Početné tlačové a prekladateľské chyby vrátane preklepov a nesprávneho uvedenia mena autora.
⬤ Malé a ťažko čitateľné písmo v niektorých vydaniach.
⬤ Zlé formátovanie vo vydaniach pre Kindle a v papierovej väzbe, ktoré sťažuje sledovanie textu.
⬤ Komplexný charakter knihy spôsobuje, že pre priemerného čitateľa je náročné sa s materiálom oboznámiť.
(na základe 33 čitateľských recenzií)
Matter and Memory: An Essay on the Relation of Body and Spirit
Matter and Memory: An Essay on the Relation of Body and Spirit je komplexným skúmaním ľudskej prirodzenosti a spirituality pamäti. Henri Bergson v tomto diele skúma funkciu mozgu a stavia sa proti myšlienke, že pamäť má materiálnu povahu a je uložená v určitej časti nervového systému. Tvrdí, že kniha Hmota a pamäť "je otvorene dualistická", čo vedie k dôkladnému zváženiu problémov vo vzťahu tela a mysle. Jeho teórie o zmysle, dualizme, čistom vnímaní, koncepcii virtuality a jeho obraz pamäťového kužeľa môžu z tohto diela urobiť mätúce a náročné existencialistické dielo. Roky výskumu a rozsiahle patologické vyšetrenia, ktoré strávil prípravou tohto a ďalších esejí, mu však získali veľké a zaslúžené uznanie ako brilantnému teoretikovi a filozofovi.
Bergson napísal Hmota a pamäť ako reakciu na Nemoci pamäti (1881) od Th odule Ribota, v ktorej tvrdil, že poznatky vedy o mozgu dokazujú, že pamäť je uložená v určitej časti nervového systému.
Lokalizované v mozgu, a teda hmotnej povahy. Bergson sa postavil proti tejto redukcii ducha na hmotu. Obhajujúc jasný antiredukcionistický postoj, považoval pamäť za pamäť hlboko duchovnej povahy, pričom mozog slúži potrebe orientovať súčasné konanie vkladaním príslušných spomienok. Mozog má teda praktickú povahu, určité lézie majú tendenciu narušiť túto praktickú funkciu, ale bez toho, aby vymazali pamäť ako takú. Namiesto toho sa spomienky jednoducho "neinkarnujú" a nemôžu slúžiť svojmu účelu.
Francúzsky filozof Henri-Louis Bergson (1859 - 1941) mal vplyv na tradíciu kontinentálnej filozofie, najmä v prvej polovici 20. storočia až do druhej svetovej vojny. Bergson je známy svojimi argumentmi, že procesy bezprostrednej skúsenosti a intuície sú pre pochopenie skutočnosti významnejšie ako abstraktný racionalizmus a veda.
V roku 1927 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru "ako uznanie jeho bohatých a vitálnych myšlienok a brilantnej zručnosti, s akou boli prezentované". V roku 1930 mu Francúzsko udelilo Grand-Croix de la Legion d'honneur.
