História a triedne vedomie

Recenzie čitateľov

Recenzie tejto knihy poukazujú na všeobecnú nespokojnosť s kvalitou dostupného vydania, predovšetkým kvôli početným typografickým chybám a prítomnosti zrejme neprofesionálneho procesu skenovania. Zatiaľ čo jeden recenzent nemal s knihou žiadne problémy, väčšina upozorňuje na významné problémy, ktoré ovplyvňujú čitateľnosť a presnosť.

Jeden recenzent ju ohodnotil piatimi hviezdičkami, pričom nezaznamenal žiadne problémy.

Viacerí recenzenti uviedli závažné typografické chyby, pričom na jednej strane sa vyskytlo až 6 až 8 chýb. Mnohí ju opísali ako kopiu naskenovanú pomocou softvéru OCR, čo má za následok nečitateľnosť a nedostatočnú spoľahlivosť pri získavaní citátov. Existuje dôrazné odporúčanie vyhnúť sa tomuto vydaniu.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

History and Class Consciousness

Obsah knihy:

Po prvýkrát je v angličtine k dispozícii jeden z najdôležitejších Lukacsových raných teoretických spisov, ktorý vyšiel v Nemecku v roku 1923. Kniha pozostáva zo série esejí, ktoré sa okrem iného zaoberajú definíciou ortodoxného marxizmu, otázkou zákonnosti a nezákonnosti, Rosou Luxemburgovou ako marxistkou, meniacou sa funkciou historického marxizmu, triednym vedomím a zdôvodnením a vedomím proletariátu. V roku 1968, pri príležitosti vydania jeho súborného diela, Lukacs zhodnotil vplyv tejto knihy takto: „Vplyv tejto knihy je veľmi dôležitý:

„Pre historický účinok Dejín a triedneho vedomia a tiež pre aktuálnosť súčasnosti má rozhodujúci význam jeden problém: odcudzenie, ktoré sa tu po prvýkrát od Marxa spracúva ako ústredná otázka revolučnej kritiky kapitalizmu a ktorého historické i metodologické korene sú hlboko zakorenené v hegelovskej dialektike. Je samozrejmé, že tento problém bol všadeprítomný. Niekoľko rokov po vydaní Dejín a triedneho vedomia ho Heidegger vo svojom diele Bytie a čas posunul do centra filozofickej diskusie a toto miesto si udržiava dodnes najmä vďaka pozícii, ktorú zaujal Sartre a jeho nasledovníci. Filologickú otázku, ktorú nastolil L. Goldmann, ktorý Heideggerovo dielo považoval čiastočne za polemickú odpoveď na moju (pravda, nepomenovanú) prácu, tu netreba rozoberať. Dnes stačí povedať, že problém visel vo vzduchu, najmä ak podrobne analyzujeme jeho pozadie, aby sme objasnili jeho účinok, zmes marxistických a existencialistických myšlienkových postupov, ktorá prevládala najmä vo Francúzsku bezprostredne po druhej svetovej vojne. V tejto súvislosti nie sú zvlášť významné priority, vplyvy a pod. Dôležité je, že odcudzenie človeka bolo uznané a ocenené ako ústredný problém doby, v ktorej žijeme, a to tak buržoáznymi, ako aj proletárskymi, politicky pravicovými aj ľavicovými mysliteľmi.

Dejiny a triedne vedomie tak mali v kruhoch mladej inteligencie hlboký vplyv.“