Dejiny a triedne vedomie: Štúdie z marxistickej dialektiky

Recenzie čitateľov

Recenzie vyzdvihujú dielo Georgea Lukacsa *História a triedne vedomie* ako významné dielo, ktoré je nevyhnutné pre pochopenie marxistickej filozofie. Kritici vyzdvihujú jeho prenikavú analýzu pojmov ako reifikácia a triedne vedomie a zároveň poukazujú na výzvy, ktoré predstavuje jeho abstraktný štýl a zložité myšlienky. Mnohí recenzenti ho považujú za základný text kritickej teórie, hoci niektorí vyjadrujú ťažkosti s úplným pochopením jeho hutných argumentov.

Považuje sa za jedno z najdôležitejších diel marxizmu mimo Marxových vlastných spisov.

Ponúka poučné postrehy, najmä v eseji Reifikácia.

(na základe 12 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

History and Class Consciousness: Studies in Marxist Dialectics

Obsah knihy:

Po prvýkrát je v angličtine k dispozícii jeden z najdôležitejších raných teoretických spisov Luk cs, ktorý vyšiel v Nemecku v roku 1923. Kniha pozostáva zo série esejí, ktoré sa okrem iného zaoberajú definíciou ortodoxného marxizmu, otázkou zákonnosti a nezákonnosti, Rosou Luxemburgovou ako marxistkou, meniacou sa funkciou historického marxizmu, triednym vedomím a zdôvodnením a vedomím proletariátu.

V roku 1968, keď písal pri príležitosti vydania svojich súborných prác, Luk cs hodnotil vplyv tejto knihy takto:

"Pre historický účinok Dejín a triedneho vedomia a tiež pre aktuálnosť súčasnosti má rozhodujúci význam jeden problém: odcudzenie, ktoré sa tu po prvýkrát od Marxa spracúva ako ústredná otázka revolučnej kritiky kapitalizmu a ktorého historické i metodologické korene sú hlboko zakorenené v hegelovskej dialektike. Je samozrejmé, že tento problém bol všadeprítomný. Niekoľko rokov po vydaní Dejín a triedneho vedomia ho Heidegger vo svojom diele Bytie a čas posunul do centra filozofickej diskusie a toto miesto si udržiava dodnes najmä vďaka pozícii, ktorú zaujal Sartre a jeho nasledovníci. Filologickú otázku, ktorú nastolil L. Goldmann, ktorý Heideggerovo dielo považoval čiastočne za polemickú odpoveď na moju (pravda, nepomenovanú) prácu, tu netreba rozoberať. Dnes stačí povedať, že problém visel vo vzduchu, najmä ak podrobne analyzujeme jeho pozadie, aby sme objasnili jeho účinok, zmes marxistických a existencialistických myšlienkových postupov, ktorá prevládala najmä vo Francúzsku bezprostredne po druhej svetovej vojne. V tejto súvislosti nie sú zvlášť významné priority, vplyvy a pod. Dôležité je, že odcudzenie človeka bolo uznané a ocenené ako ústredný problém doby, v ktorej žijeme, a to tak buržoáznymi, ako aj proletárskymi, politicky pravicovými aj ľavicovými mysliteľmi.

Dejiny a triedne vedomie tak mali v kruhoch mladej inteligencie hlboký vplyv."