Štúdia sa zaoberá postavou nomáda a jej využitím v európskom filme na základe vybraných filmov Wendersa, Antonioniho a Rohmera.
Cieľom je opísať a analyzovať nomádstvo ako epistemologickú a urbánnu myšlienkovú figúru. Ako interdisciplinárna štúdia je táto kniha zároveň stavebným kameňom ešte len čakajúcej nadnárodnej filmovej historiografie, ktorá sa zameriava na epistemologické a poetologické vzťahy klasikov európskeho autorského filmu.