Takzvaný nárast viditeľnosti transrodových osôb nie je v Latinskej Amerike cudzí, čoho príkladom je uznávaný film Una mujer fantstica (2017), ktorý získal prestížne ocenenia v regióne aj mimo neho.
Táto kniha skúma túto viditeľnosť v kolumbijskej a venezuelskej tlači a kinematografii prostredníctvom interdisciplinárnej, intersekcionálnej a dekoloniálnej metodológie. Skúma stereotypy a diskurzívne stratégie, ktoré používa tlač v oboch krajinách na diskurzívne konštruovanie obrazu trans žien.
Okrem toho sa tvrdí, že audiovizuálne produkcie navrhujú alternatívne formy reprezentácie, pretože trans subjektivita je v nich reprezentovaná komplexným spôsobom, v ktorom sa zbiehajú socio-historické, politické a ekonomické aspekty.
