Philosophy and Happiness: How Philosophy Can Bring Felicity
Mnohí filozofi veria, že ľudia boli stvorení, aby boli šťastní. Epiktétos napísal, že ľudia by mali byť šťastní, pretože ich tak stvoril Boh - ich život by mal byť bez prekážok a obmedzení.
John Locke veril, že šťastie je nevyhnutným sprievodným javom vedomia. Filozofi však tiež verili, že šťastie si vyžaduje poznanie a úsilie. Coleridge napísal, že ľudia sú tým, čo poznajú, čo je pre filozofa zdrojom ľudského šťastia.
Práve vedomosti, ktoré ľudia majú, formujú ich postoje, ktoré sú základom šťastia. Podľa filozofov si šťastie vyžaduje aj úsilie - ľudia boli stvorení preň, ale nie s ním.
Cicero vo svojich Tuskulských dišputách napísal, že šťastný život spočíva len na ľuďoch - ľudia sú zodpovední za svoje šťastie, Shakespeare napísal, že nič nie je ani dobré, ani zlé, ale myslenie to tak robí, Boethius napísal, že nič nie je nešťastné, ak si to ľudia nemyslia, a Seneca napísal, že svet je taký, aký si ho človek urobí. Šťastie je teda umenie, ktoré sa treba naučiť a praktizovať, aby sa dosiahlo.
Filozofia a šťastie predstavuje poznanie, ktoré podľa filozofov prináša šťastie. Medzi témy knihy patria osud a šťastie (nikto nie je šťastný, kým nie je mŕtvy, dovtedy má len šťastie), úsilie a šťastie (svet je taký, aký si ho človek vytvorí, preto si vytvorte dobrý úsudok a urobte z neho miesto, ktoré prináša radosť), cieľ a šťastie (buďte loďou s kormidlom), uznanie a šťastie (každý si môže vybrať, či sa bude pozerať na poloprázdny alebo poloplný pohár - oceňujte akýkoľvek objem) a šťastie a šťastie (správne posudzujte vonkajšie javy a neinvestujte do kolesa šťastia).
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)