Fanúšik lady Windermerovej

Recenzie čitateľov

Kniha „Lady Windermere's Fan“ od Oscara Wildea je krátka hra, ktorá skúma témy morálky, odpustenia a spoločenských noriem prostredníctvom vtipných dialógov a zložitých postáv. Niektorí čitatelia oceňujú jej humor a nadčasovú aktuálnosť, iní považujú zápletku za nepresvedčivú a postavy za nudné.

Hra obsahuje inteligentné a vtipné dialógy, rieši zložité morálne otázky a je zábavná s nadčasovými témami. Mnohí čitatelia si užívajú jej vtip a považujú ju za osviežujúco odlišnú od súčasných drám. Vyznačuje sa aj nezabudnuteľnými citátmi a silným satirickým prvkom.

Niektorí čitatelia považujú dej za neuveriteľný a postavy za nezaujímavé. Vyskytujú sa sťažnosti na konkrétne vydania, najmä na neúplnosť verzií pre Kindle. Okrem toho niekoľko recenzií naznačuje, že nemusí byť najlepším východiskovým bodom pre nových čitateľov Oscara Wildea.

(na základe 27 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Lady Windermere's Fan

Obsah knihy:

Lady Windermere's Fan, A Play About a Good Woman je komédia Oscara Wildea v štyroch dejstvách, ktorá bola prvýkrát uvedená v sobotu 20. februára 1892 v St James's Theatre v Londýne.

Príbeh sa týka lady Windermereovej, ktorá má podozrenie, že jej manžel má pomer s inou ženou. Konfrontuje ho s tým, ale hoci on to popiera, pozve druhú ženu, pani Erlynne, na narodeninový ples svojej manželky. Lady Windermereová, nahnevaná manželovou údajnou neverou, sa rozhodne opustiť manžela kvôli inej milenke. Po zistení, čo sa stalo, pani Erlynnová sleduje lady Windermerovú a pokúša sa ju presvedčiť, aby sa vrátila k manželovi, a počas toho je pani Erlynnová odhalená v kompromitujúcej pozícii. Potom sa ukáže, že pani Erlynne je matka lady Windermereovej, ktorá opustila svoju rodinu dvadsať rokov pred časom, keď sa hra odohráva. Pani Erlynne obetuje seba a svoju povesť, aby zachránila manželstvo svojej dcéry.

Do leta 1891 Wilde napísal tri hry: Vera, alebo Nihilisti a Vojvodkyňa padovská nemali veľký úspech a Salome ešte nebola inscenovaná. Nevyrušený sa rozhodol napísať ďalšiu hru, ale od tragédie sa preorientoval na komédiu. Odišiel do Lake District na severe Anglicka, kde sa ubytoval u priateľa a neskôr sa zoznámil s Robertom Rossom. Zdá sa, že mnohé postavy v hre čerpajú svoje mená zo severného Anglicka: Wilde použil "Windermere" už skôr v hre Zločin lorda Arthura Savila), vojvodkyňa z Berwicku z Berwicku nad Tweedom, lord Darlington z Darlingtonu. Wilde začal písať hru na popud sira Georgea Alexandra, hereckého manažéra divadla St James's Theatre. Hra bola dokončená v októbri. 4) Alexandrovi sa hra páčila a ponúkol mu za ňu zálohu 1 000 dolárov. Wilde, na ktorého zapôsobila jeho dôvera, sa rozhodol vziať namiesto toho percentá, z ktorých by len v prvom roku zarobil 7 000 (v dnešnej hodnote 747 700).

Alexander bol dôkladný manažér a spolu s Wildom začali hru dôkladne prepracovávať a skúšať. Obaja boli talentovaní umelci so silnými predstavami o svojom umení. Wilde napríklad zdôrazňoval pozornosť venovanú skôr estetickým drobnostiam než realizmu; bránil sa Alexandrovým navrhovaným širokým javiskovým pohybom, pričom sa vyjadril, že "v živote nie sú detaily dôležité, ale v umení sú detaily životne dôležité". Tie pokračovali aj po premiére, keď Wilde na podnet priateľov i Alexandra urobil zmeny, aby vzťah pani Erylnne s lady Windermere odhalil postupne počas celej hry a nenechal si toto tajomstvo na záverečné dejstvo. Napriek týmto umeleckým rozdielom boli obaja profesionáli a ich spolupráca bola plodná.