Pôvodný názov:
Gospel and History
Obsah knihy:
Evanjelium a dejiny pokračuje tam, kde Úvahy o dejinách skončili, ale s dodatočnou výhodou približne 30-ročnej skúsenosti zo života v cirkvi a spoločnosti - vlastne z celého povojnového obdobia zotavujúcich sa 50. rokov a revolučných 60. rokov. Veľa vody už pretieklo pod mostom, čo sa týkalo aj reformačnej filozofie. Teológia sa v mnohých ohľadoch menila na liberálnu a Popma trávi veľa času vyvracaním dôvodov tohto obratu, údajnej potreby držať krok s dobou, držať krok s "moderným človekom". Pravé historické chápanie musí zo svojej strany brať do úvahy biblický príbeh, ba čo viac, musí ho brať vážne. Napríklad:
"My, na základe našej ľudskosti, (sme povinní) osobne sa zoznámiť s prvým ľudským párom, neskúseným a nevinným, ako boli oni. Je to ťažká úloha, ale nie nemožná, pokiaľ sme pripravení vstúpiť do vzťahu, ktorý z nás urobí akoby súčasníkov Adama a Evy. Takzvaný "moderný človek" - je naozaj taký moderný? Alebo je tá modernosť len zámienkou, aby mohol vycúvať zo svojej jednoduchej ľudskej úlohy? -'Moderný človek to nemôže prijať, ' to znamená, že to odmieta prijať. Tak to bolo po celé veky. Vôbec to nie je 'moderné'" (s. 167).
"Je nesmierne hlúpe... tvrdiť, že tento (ako taký mýtický) moderný človek nemôže prijať nanebovstúpenie Krista. Nezodpovedané (a nateraz nezodpovedateľné) otázky týkajúce sa Kristovho nanebovstúpenia existovali už pre apoštolov, ktorí boli svedkami nanebovstúpenia na vlastné oči. Naša historicita sa až tak veľmi nelíši od historicity ľudí, ktorí žili pred dvetisíc rokmi. Bľabotanie o 'modernom človeku' môže vyvolať pseudoproblémy, ktorými sa skutočné ťažkosti zakrývajú pred zrakom" (s. 186).
"Moderný človek" mal s kultúrnymi prostriedkami "modernej" doby zistiť, že z "moderného" pohľadu démoni "neexistujú", hoci pre apoštolov existovali, pretože ich kultúrny vzor ponechával veľa priestoru pre "existenciu" démonov, kozmických síl, duchovných síl zla. Historizmus tohto druhu so sebou prináša potrebu všeobecnej revízie a zneplatnenia biblického posolstva" (s. 187).
V protiklade k tomu musí biblický, evanjeliový pohľad na dejiny zohľadniť tieto údaje ako "tvrdé fakty" (názov ďalšieho Popmovho biblického skúmania), a keď sa tak stane, dospievame k novej vízii dejín, ktorá siaha ešte pred hmotné stvorenie, k dejinám anjelov a démonov, a od tohto bodu berie do úvahy celé dejiny, práve ako dejiny spásy. Božie pôsobenie v dejinách je sériou súdov, ktoré sa zdajú byť neúčinné, ale v skutočnosti prinášajú nový svet, ktorý sa zjaví pri poslednom súde.
A dejiny sa tiahnu ďalej do budúcnosti až za tento posledný súd. Dejiny totiž nemajú skutočný koniec, s výnimkou tých, ktorí boli uvrhnutí do vonkajšej tmy a ktorí sa na nich už nemôžu zúčastňovať. "Dejiny tu boli už vtedy, keď Boh prostredníctvom Matky zasľúbenia vyhlásil dejiny za dejiny spásy.... dejiny tu budú aj vtedy, keď bude spása dokonaná: po Dni súdu a vzkriesení tela budú dejiny pokračovať - dalo by sa dokonca povedať: vtedy sa dejiny začnú naostro, v druhom a poslednom raji, ktorý svojou slávou ďaleko zatieni ten prvý. Kultúrny mandát bude pokračovať, jeho pole pôsobnosti bude obrovské" (s. 83).
Celkovo "zmysel dejín spočíva v tom, že Boh chce v Kristovi zjednotiť všetky veci, veci v nebi i veci na zemi" (s. 98). V Popmových rukách sa dejiny stávajú oveľa väčšou vecou, než si vôbec dokážeme predstaviť - a to právom.
