Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha K. J. Popma „Biblické úvahy o dejinách“ ponúka kalvínsky pohľad na dejiny, pričom zdôrazňuje jednotu dejín ako jediného príbehu, ktorý zahŕňa veriacich aj odpadlíkov. Autor v celom texte predkladá hlboké postrehy a povzbudzuje čitateľov, aby vnímali svoje pozemské úlohy v širšom kontexte Božieho plánu, hoci text môže byť miestami hutný a abstraktný. Niektorí čitatelia môžu mať problém s Popmovou historickou optikou, ktorá akoby zatieňovala osobné vzťahy s Bohom a zložitosť starozákonného obdobia.
Výhody:⬤ Poskytuje skvelý biblický pohľad na dejiny a zdôrazňuje jednotu dejín ako jedného príbehu.
⬤ Ponúka hlboké a praktické úvahy, ktoré môžu viesť k významným „Aha!“ momentom pre čitateľov.
⬤ Posledná časť obsahuje cenné zhrnutia a opravuje časté nedorozumenia o dejinách.
⬤ Preklad knihy je dobre urobený, vďaka čomu je kniha prístupná aj napriek svojmu hutnému obsahu.
Nevýhody:⬤ Kniha sa môže čítať ťažko, obsahuje abstraktné alebo odborné časti, ktoré môžu niektorých čitateľov zmiasť.
⬤ Popmovo zameranie na históriu môže zastierať dôverný, rodinný vzťah, ktorý majú veriaci s Bohom.
⬤ Niektoré tvrdenia, najmä pokiaľ ide o kontrast medzi starozákonnými a novozákonnými obdobiami, sa môžu zdať príliš zjednodušené alebo napäté.
⬤ Niektoré špekulatívne tvrdenia môžu čitateľa zmiasť alebo nepresvedčiť.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Scriptural Reflections on History
Obsah knihy:
K. J. Popma, učiteľ klasických jazykov a odborný profesor reformovanej filozofie na univerzitách v Groningene a Utrechte, napísal svoju knihu v ťažkých časoch druhej svetovej vojny. V diele načrtáva filozofiu dejín, ktorá má korene v Písme a berie vážne správu, ktorú poskytuje Písmo, bez toho, aby eliminovala jeho historický charakter, či už zduchovňovaním jeho posolstva, alebo jeho podkopávaním odvolávaním sa na vedu. Vychádza z rozprávania Písma: stvorenie a pád, babylonská veža, Abrahám a Izrael, Danielove štyri ríše a hlavné rozdelenie svetových dejín, príchod Krista.
Popmov svieži a náročný prístup k dejinám využíva perspektívu kalvínskej filozofie spájanej s Hermanom Dooyeweerdom, ale robí to Popmovým jedinečným a svojráznym spôsobom a štýlom, ktorý popiera učenosť, ktorá je jeho základom. Na to, aby z nej mal človek úžitok, nemusí mať ani žiadne špeciálne znalosti o špecifikách Dooyeweerdovej filozofie. Zároveň je mimoriadne dôležitý vzťah medzi históriou a teológiou - "bádateľ, ktorý nikdy nenahliadol do dielne teológie, bude vždy bernolákom" (s. 85).
Dejiny sú jednotou a kontinuitou - posvätného a svetského, priebehu dejín spásy a svetských dejín, tu a na onom svete. Nekončí sa ani vzkriesením z mŕtvych. "Naša pozemská úloha pokračuje najprv v našej úlohe v nebi, v súčasnosti v našej úlohe na novej zemi. Nie je teda pravda, že naša pozemská úloha sa končí. Nebo a zem totiž patria k sebe a naša úloha sa nikdy nekončí" (s. 116). Dejiny teda nie sú niečím odtrhnutým od večnosti, ale pokračujú do večnosti. Existuje jednota medzi nebom a zemou, medzi kultúrou tu a teraz a životom v obnovenom stvorení na onom svete.
Cieľom tejto knihy je poukázať na nádheru stavby, ktorú vybudoval Boh, na dejiny v ich jednote a priebehu. Ten, kto sa naučí vidieť niečo z tejto nádhery, podporí horlivý záujem o to, čo sa stalo, stále sa deje a bude diať. Nebude sa báť ničoho tak veľmi ako nebezpečenstva, že sa uzavrie do duchovného väzenia, ktoré znemožňuje vidieť skutočné dejiny, aj keď takéto väzenie má nad vchodom najkrajšie nápisy a je pohodlne, ba dokonca luxusne zariadené. Neodradí ho ani to, keď zistí, že dejiny sú plné nespravodlivosti. Vie totiž, že tí, čo lačnia a smädnia po spravodlivosti, budú nasýtení (s. 133).
