Estetická výchova v ére globalizácie

Recenzie čitateľov

V recenziách sa zdôrazňuje, že kniha je vysoko intelektuálna a dobre štruktúrovaná, s hlbokými poznatkami o literárnej teórii, najmä vo vzťahu k indickému a africkému kontextu. Poznamenáva sa, že obsahuje pútavé úvody a cenné poznámky na záver. Kniha sa však nepovažuje za vhodnú pre všetkých čitateľov, pretože si vyžaduje určitú úroveň predchádzajúcich znalostí v oblasti teórie a literatúry.

⬤ Intelektuálna hĺbka
⬤ dobre štruktúrovaná s jasnými pokynmi autora
⬤ cenné záverečné poznámky
⬤ podnetné k zamysleniu
⬤ obsahuje postrehy o indických a afrických súvislostiach
⬤ vhodná pre čitateľov oboznámených s problematikou.

⬤ Nie je vhodný pre všetkých čitateľov
⬤ vyžaduje predchádzajúce znalosti teórie a literatúry
⬤ môže pôsobiť zložito pre tých, ktorí sa s témou nestretli.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

An Aesthetic Education in the Era of Globalization

Obsah knihy:

Počas posledných dvadsiatich rokov prešla najznámejšia kritická teoretička na svete - vedkyňa, ktorá definovala oblasť postkoloniálnych štúdií - radikálnou zmenou svojho myslenia. Zistila, že úhľadné polarity tradície a modernity, koloniálneho a postkoloniálneho už nestačia na interpretáciu globalizovanej súčasnosti, a preto sa obrátila inam, aby predložila svoj hlavný argument: estetická výchova je posledným dostupným nástrojom na realizáciu globálnej spravodlivosti a demokracie.

Spivakovej neochota obetovať etické v mene estetického alebo obetovať estetické v boji s politickým robí jej úlohu neľahkou. Keď zápasí s týmito krehkými vzťahmi, prepisuje koncepciu hry Friedricha Schillera ako dvojitej väzby, číta Gregoryho Batesona s Gramscim, keď rokuje s Immanuelom Kantom, pričom vedie dialóg so svojím učiteľom Paulom de Manom. Spivaková sa zaoberá okrem iného aj touto problematikou: Sme pripravení vzdať sa bohatstva svetových jazykov v mene globálnej komunikácie? „Aj dobrá globalizácia (neúspešný sen socializmu) si vyžaduje uniformitu, ktorú musí spochybniť rozmanitosť materinských jazykov,“ píše Spivaková. „Babylonská veža je naším útočiskom.“.

V esejach o teórii, preklade, marxizme, rodovej a svetovej literatúre a o spisovateľoch, ako sú Assia Djebar, J. M. Coetzee a Rabindranath Tagore, Spivaková obhajuje spoločenskú naliehavosť humanitných vied a obnovuje literárnu vedu, ktorá je uväznená v korporátnej univerzite. „Možno,“ píše, ‚literárna literatúra ešte stále môže niečo urobiť.‘.