Tento zväzok skúma zväčša prehliadané estetické spisy Karla Leonharda Reinholda spred roku 1790, ktorými chcel anticipovať Kantovu kritiku vkusu.
Kontextuálna rekonštrukcia Reinholdovho prístupu ku komplexnej teórii pôžitku a pudu odhaľuje originalitu jeho transcendentálnej filozofickej estetiky, ktorá sa líšila od estetiky Ernsta Platnera, a ich historickú relevanciu ako potenciálneho zdroja inšpirácie pre Kanta.
