Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.
Pôvodný názov:
The Pathway of Non-Duality: Advaitavada
Obsah knihy:
Nedualita, dualizmus, monizmus, skutočné a neskutočné, Parmenides a jeho vízia, Advaita Vedanta, metafyzická realizácia: to sú len niektoré z tém, ktorým sa Rafael venuje v sérii spisov vo forme otázok a odpovedí a ktoré sú zhromaždené v tomto zväzku. Predstavuje platný prostriedok prístupu k najdôležitejším otázkam, o ktorých kedy diskutovali filozofi a hľadači pravdy: Bytie a nebytie, Jedno a mnohé, Absolútno a relatívne.
Táto Cesta nebytia (Advaitaváda) poskytuje odpoveď na zdanlivo racionálne pochybnosti a rozpory, ktoré sa prejavujú tak v oblasti filozofie, ako aj v oblasti vedy, ktorá sa v súčasnosti zameriava na objavenie konštanty alebo zákona, ktorý bude slúžiť ako základ každého odvetvia vedeckého poznania.
Po uvedomení si jednoty Tradície, ktorá berie do úvahy Celok (ako by povedal Platón), sa Rafael vyjadruje konceptuálnou metodológiou, ktorá dobre vyhovuje vnímavosti modernej mysle. Umožňuje svojim čitateľom prehĺbiť pochopenie na vedomej i pojmovej úrovni toho, čo možno označiť za najťažšie metafyzické vízie. Po prejdení „Cesty bez opory a vzťahu“ (Asparsavada) vynáša na svetlo poznania základné skutočnosti najodvážnejších ciest k realizácii, aké kedy prorokovali najväčší myslitelia a filozofi Východu i Západu.
Gauḍapadou vyložená „Cesta ne-vznikania“ (Adžaváda) objasňuje, že najvyššie Bytie je čistá aktuálnosť, ktorá vylučuje akúkoľvek mnohorakosť, akúkoľvek dualitu a akúkoľvek ontologickú jednotu, ako aj akýkoľvek prechod od potenciality k aktuálnosti. V texte sa tento názor porovnáva s Parmenidovým názorom, pre ktorého Bytie je a nestáva sa: je jednotou a aktuálnosťou, večnou a nepodliehajúcou zrodu (adžati) ani smrti.
Advaita Vedanta (Nedvojnosť), ako ju predstavil Sankara, predpokladá Jednotu mimo oblasti matematiky, „Nie-dvojnosť“, ktorá nerastie a ktorá je bez akéhokoľvek vzťahu (asparsa). Túto metafyzickú, neduálnu Jednotu možno prirovnať k Jednému dobru alebo Najvyššiemu dobru Platóna a k Jednému u Plotina.
Text sa odvoláva na upanišády aj na najosvetľujúcejšie pasáže tých filozofov, ktorí majú najužšie spojenie s iniciačnou tradíciou posvätných mystérií v starovekom Grécku.
Od Orfea po Pytagora, od Platóna po Plotina sa vždy reflektovala a odovzdávala vízia metafyzickej jednoty. Keďže tieto učenia sa dotýkajú samotného vedomia našej bytosti, môžeme hovoriť o západnej metafyzike realizácie a Rafael v tomto zväzku zdôrazňuje a oživuje túto stále prítomnú Philosophia Perennis a povzbudzuje nás k jej skutočnému uskutočňovaniu.
