Budúcnosť posthumánnej etiológie - smerom k novej teórii príčiny a následku -- 1. zväzok

Pôvodný názov:

Future of Post-Human Etiology - Towards a New Theory of Cause & Effect -- Volume 1

Obsah knihy:

Je tradičné chápanie príčiny a následku v etiológii také isté, že Arthur Eddington preto v roku 1927 navrhol šípku času alebo šípku času zahŕňajúcu jednosmerný smer„ alebo asymetriu času“, podľa ktorej príčina predchádza svojmu následku: príčinná udalosť nastáva pred udalosťou, ktorú ovplyvňuje. Kauzalita je teda úzko spätá so šípkou času (WK 2014) Tento určitý názor na príčinu a účinok možno konfrontovať s opačným názorom Michaela Dummetta, ktorý namiesto toho už v roku 1957 navrhol, že neexistuje žiadna filozofická námietka voči účinkom, ktoré predchádzajú svoje príčiny, alebo to, čo je dnes známe ako retrokauzalita.

(WK 2014a) Na rozdiel od týchto protichodných názorov (a ďalších, o ktorých bude v knihe reč) etiológia (vo vzťahu k príčine a účinku) nie je ani možná (alebo nemožná), ani žiaduca (alebo nežiaduca) v takom rozsahu, ako by nám to príslušní ideológovia (na rôznych stranách) chceli nahovoriť. Samozrejme, toto spochybňovanie rôznych protichodných názorov na príčinu a následok neznamená, že štúdium etiológie je zbytočné alebo že tie rozmanité odbory (súvisiace s etiológiou), ako je fyzika, technika, biológia, filozofia, medicína, epidemiológia, štátna správa, geografia, priestorová analýza, psychológia, štatistika, matematika, ekonomika, manažment, história, právo, sociológia, teológia atď. (WK 2014b a 2014c) V skutočnosti ani jeden z týchto extrémnych názorov nie je hodnoverný.

Táto kniha skôr ponúka alternatívny (lepší) spôsob, ako pochopiť budúcnosť etiológie vzhľadom na dialektický vzťah medzi príčinou a následkom, pričom sa učí z rôznych prístupov v literatúre, ale bez toho, aby niektorý z nich uprednostňovala (ani ich integrovala, pretože nie sú nevyhnutne navzájom kompatibilné). Konkrétne táto kniha ponúka novú teóriu (t.

j. pluralistickú teóriu etiológie), ktorá má novým spôsobom prekročiť existujúce prístupy a je usporiadaná do štyroch kapitol.