Budúcnosť posthumánnej aerológie - smerom k novej teórii predvídateľnosti a nepredvídateľnosti -- 2. diel

Pôvodný názov:

Future of Post-Human Aerology - Towards a New Theory of Predictability & Nonpredictability -- Volume 2

Obsah knihy:

Je charakter atmosféry naozaj taký predvídateľný, že, ako s istotou povedal James Mahoney, vieme, že človek ovplyvňuje klímu. O tom niet pochýb (TE 2013) Tento názor na atmosféru možno konfrontovať s opačným názorom Jamesa Glassmana, ktorý nás upozornil, že skutočný svet je nepredvídateľnejší a neistejší ako idealizovaný svet, ktorý presadzujú akademici.

(TE 2013a) Na rozdiel od týchto protichodných názorov (a ďalších, o ktorých sa v knihe hovorí), aerológia alebo štúdium atmosféry (vo vzťahu k predvídateľnosti a nepredvídateľnosti) nie sú ani možné (alebo nemožné), ani žiaduce (alebo nežiaduce) v takom rozsahu, ako by nám to príslušní ideológovia (na rôznych stranách) chceli nahovoriť. Samozrejme, toto spochybnenie protichodných názorov na aerológiu neznamená, že štúdium predvídateľnosti a nepredvídateľnosti je zbytočné alebo že tie oblasti (súvisiace s aerológiou), ako sú meteorológia, klimatológia, fyzika atmosféry, atmosférická chémia, fyzika oblakov, aeronómia, hydrológia, modelovanie atmosféry, klimatické zmeny, teória chaosu, teória komplexnosti, planetárna veda atď. sú nedôležité.

(WK 2013) V skutočnosti ani jeden z týchto extrémnych názorov nie je rozumný. Namiesto toho táto kniha ponúka alternatívny (lepší) spôsob, ako pochopiť budúcnosť aerológie vzhľadom na dialektický vzťah medzi predvídateľnosťou a nepredvídateľnosťou, pričom sa učí z rôznych prístupov v literatúre, ale bez uprednostňovania niektorého z nich (ani ich integrácie, pretože nie sú nevyhnutne vzájomne kompatibilné).

Konkrétne táto kniha ponúka novú teóriu (t. j.

konštruktivistickú teóriu aerológie), ktorá má novým spôsobom prekročiť existujúce prístupy a je usporiadaná do štyroch kapitol