Žltá tapeta

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 8089 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Yellow Wallpaper

Obsah knihy:

Žltá tapeta (pôvodný názov: "The Yellow Wall-paper. A Story") je poviedka americkej spisovateľky Charlotte Perkins Gilmanovej s rozsahom 6000 slov, ktorá bola prvýkrát publikovaná v januári 1892 v časopise The New England Magazine. Považuje sa za významné rané dielo americkej feministickej literatúry, ktoré ilustruje postoje 19. storočia k telesnému aj duševnému zdraviu žien.

Príbeh písaný v prvej osobe je zbierkou denníkových záznamov ženy, ktorej manžel lekár (John) si na leto prenajal staré sídlo. Manželia sa vzdajú ostatných miestností v dome a presťahujú sa do detskej izby na poschodí. V rámci liečby má nemenovaná žena zakázané pracovať a je nabádaná, aby sa dobre stravovala a mala dostatok pohybu a vzduchu, aby sa mohla zotaviť z toho, čo on nazýva "dočasnou nervovou depresiou - miernym sklonom k hystérii", čo je diagnóza bežná pre ženy v tomto období. Svoj denník skrýva pred svojím manželom a jeho sestrou, ktorá je hospodárkou, pretože sa bojí, že jej budú vyčítať, že sa prepracovala. Okná v izbe sú zamrežované, aby cez ne nemohli preliezať deti, a na vrchole schodiska je brána, hoci ona a jej manžel majú prístup do zvyšku domu a priľahlého pozemku.

Príbeh zobrazuje vplyv nedostatočnej stimulácie na duševné zdravie rozprávačky a jej prepad do psychózy. Keďže nemá nič, čo by ju stimulovalo, stáva sa posadnutou vzorom a farbou tapiet. "Je to zvláštna žltá farba, tá tapeta. Spomínam si na všetky žlté veci, ktoré som kedy videla - nie na krásne, ako sú motýle, ale na staré odporné, zlé žlté veci. Ale na tom papieri je ešte niečo iné - tá vôňa... Jediné, čo mi napadá, že je to podobné, je farba papiera Žltý zápach.".

Nakoniec si predstaví, že za vzormi tapiet sa plazia ženy, a dospeje k presvedčeniu, že je jednou z nich. Zamkne sa v izbe, ktorá je teraz jediným miestom, kde sa cíti bezpečne, a odmieta odísť, keď sa skončí letný prenájom. "Vonku sa totiž musíš plaziť po zemi a všetko je zelené namiesto žltého. Ale tu sa môžem hladko plaziť po podlahe a moje rameno sa práve zmestí do toho dlhého hladidla okolo steny, takže nemôžem zablúdiť.".

Zdroj: Mária, Mária, Mária, Mária, Mária, Mária, Mária: Zdroj: Wikipédia.