Recenzie čitateľov
Zhrnutie:V recenziách na analýzu George Eliotovej od Gertrude Himmelfarbovej sa vyzdvihuje jej hlboké pochopenie Eliotovho vzťahu k židovskej kultúre a jej prezieravé názory na sionizmus vyjadrené v románe „Daniel Deronda“. Mnohí recenzenti ocenili hlboký kontext, ktorý Himmelfarbová poskytuje a ktorý ilustruje Eliotovu odvahu riešiť židovské otázky vo viktoriánskej spoločnosti plnej predsudkov. Niektorí však kritizovali knihu za to, že je príliš akademická a menej prístupná pre bežných čitateľov.
Výhody:⬤ Poskytuje hlbokú analýzu života a diela George Eliotovej, najmä „Daniela Derondu“.
⬤ Zdôrazňuje Eliotovo jedinečné postavenie viktoriánskeho spisovateľa, ktorý rozumel židovskej kultúre a predvídal sionizmus.
⬤ Dobre preskúmaný a pútavo napísaný erudovaným vedcom.
⬤ Vnáša svetlo do historického antisemitizmu a občianskych práv Židov v 19. storočí.
⬤ Cenný zdroj informácií pre tých, ktorí študujú viktoriánsku literatúru a židovskú tematiku.
Nevýhody:⬤ Pre bežných čitateľov môže byť príliš akademický; nie je vhodný pre mladšie publikum.
⬤ Niektoré časti, najmä o súčasnej kritike Eliota, boli vnímané ako menej zaujímavé.
⬤ Zaoberá sa polemikami, ktoré niektorí čitatelia považovali za sporné, pokiaľ ide o historicky citlivé témy.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Jewish Odyssey of George Eliot
Obsah knihy:
Je jednou z historických kuriozít, že najpozoruhodnejší román o Židoch a judaizme, ktorý predpovedá vznik židovského štátu, napísal v roku 1876 nežid - viktoriánska žena a vynikajúca intelektuálka, ktorá je všeobecne považovaná za jednu z najväčších anglických spisovateliek. A ešte zvláštnejšie je, že Daniel Deronda, posledný román George Eliotovej, mnohí jej obdivovatelia v tom čase a niektorí kritici odvtedy odmietali ako anomáliu, nevysvetliteľný a nešťastný obrat v jej živote a diele.
Sama Eliotová však bola tomuto románu vášnivo oddaná a pripravila sa naň mimoriadnym vedeckým výskumom v piatich jazykoch (vrátane hebrejčiny), pričom skúmala staroveké, stredoveké a novoveké zdroje židovských dejín. O tri roky neskôr napísala esej, ktorá bola jej poslednou prácou a v ktorej potvrdila dedičstvo židovského "národa" a želateľnosť židovského štátu, a to oveľa skôr, než si zakladatelia sionizmu toto poslanie predstavili.
Prečo tento viktoriánsky spisovateľ, ktorý sa narodil ako kresťan a čoskoro konvertoval na agnosticizmus, napísal knihu, ktorá tak rešpektuje judaizmus a je taká prezieravá, pokiaľ ide o sionizmus? A prečo v čase, keď neexistovali žiadne pogromy ani prenasledovania, ktoré by ju provokovali? Aká bola všeobecná predstava o "židovskej otázke" a ako Eliotová túto "otázku" reinterpretovala, a to pre svoju aj našu dobu?
Gertrude Himmelfarbová, popredná viktoriánska bádateľka, sa podujala odhaliť záhady Daniela Derondu. A tiež záhady samotnej Eliotovej: spisovateľky, ktorá zámerne napísala knihu, o ktorej vedela, že mnohých jej čitateľov zmätie, významnej ženy, ktorá sa postavila proti zrovnoprávneniu žien, moralistky, ktorá nerešpektovala najúctyhodnejšie manželské konvencie - a predovšetkým autorky románu, ktorý je dodnes inšpiráciou či provokáciou pre čitateľov i kritikov.
