Záleží na faktoch?, 13. zväzok: Informácie a dezinformácie v americkej politike

Recenzie čitateľov

Kniha skúma vplyv dezinformácií a rôznu úroveň politickej informovanosti americkej verejnosti a tvrdí, že faktické znalosti často nekorelujú s informovaným politickým rozhodovaním. Predkladá rôzne prípadové štúdie na ilustráciu týchto bodov a nakoniec vykresľuje pomerne pochmúrny obraz stavu politického diskurzu.

Kniha je dobre preskúmaná a relevantná pre súčasnú americkú politickú dynamiku, pričom zdôrazňuje dôležité psychologické poznatky o rozhodovaní a vplyve dezinformácií na verejnú politiku. Efektívne kategorizuje rôzne typy informovaných a dezinformovaných jednotlivcov.

Pre čitateľov môže byť znepokojujúca pre svoje znepokojujúce závery o stave politického poznania. Niektorí recenzenti mali pocit, že autorka sa snažila presvedčivo dokázať svoje tézy. Neodporúča sa ani tým, ktorí hľadajú pozitívnejší pohľad na politickú angažovanosť.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Do Facts Matter?, Volume 13: Information and Misinformation in American Politics

Obsah knihy:

Demokracia upadá, ak väčšina jej občanov nie je informovaná alebo je dezinformovaná, ak dezinformácie ovplyvňujú politické rozhodnutia a konanie alebo ak politickí aktéri dezinformácie podnecujú - čo je stav, ktorému dnes Spojené štáty čelia, ako bolestne objasňuje táto aktuálna kniha. V knihe Do Facts Matter? Jennifer L. Hochschildová a Katherine Levine Einsteinová začínajú ideálnym občanom Thomasa Jeffersona, ktorý pozná a využíva správne informácie pri prijímaní politických rozhodnutí. Aké sú potom dôsledky, pýtajú sa autorky, ak sú občania informovaní, ale nekonajú na základe svojich vedomostí? A čo je ešte závažnejšie, čo ak síce konajú, ale na základe nesprávnych informácií?

Pri analýze používania, nepoužívania a zneužívania faktov v rôznych prípadoch - ako napríklad výzva na obžalobu Billa Clintona, reakcia na globálne otepľovanie, vymenovanie Clarencea Thomasa za člena Najvyššieho súdu, dôvod na inváziu do Iraku, presvedčenie o mieste narodenia a náboženstve Baracka Obamu a zákon o dostupnej starostlivosti - Hochschild a Einstein presvedčivo argumentujú, že chyby z vlastnej vôle (t. j. konanie na základe nepravdivých informácií) sú ešte nepríjemnejšie ako chyby z opomenutia. Hoci neschopnosť alebo neochota občanov používať fakty, ktoré poznajú, pri politickom rozhodovaní môže byť frustrujúca, ich získavanie a používanie nesprávnych "vedomostí" predstavuje pre demokratický politický systém oveľa väčšiu hrozbu.

V publikácii Do Facts Matter? sa okrem jednotlivých občanov venuje pozornosť aj úlohe, ktorú zohrávajú politické elity pri informovaní, dezinformovaní a podporovaní alebo odrádzaní od používania presných alebo chybných informácií či presvedčení. Hochschild a Einstein ukazujú, že ak dobre informovaný elektorát zostáva kľúčovou zložkou úspešnej demokracie, zámerné zatajovanie politických faktov predstavuje jej najväčšiu hrozbu.