Záhada Humovho traktátu: Skepticizmus, naturalizmus a nenáboženstvo

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka radikálnu reinterpretáciu diela Davida Huma „Pojednanie o ľudskej prirodzenosti“ a predstavuje ucelenú teóriu, ktorá stavia nenáboženstvo ako ústrednú tému Humovho diela. Zdôrazňuje význam knihy pre pochopenie filozofických a teologických diskusií Humovej doby, poskytuje podrobný historický kontext a zaoberá sa predchádzajúcimi interpretáciami Humovho skepticizmu a naturalizmu.

⬤ Vynikajúci príspevok k filozofickej vede
⬤ poskytuje ucelenú interpretáciu Humovho Rozpravy
⬤ dobre preskúmaný historický kontext
⬤ zaoberá sa doteraz prehliadanými témami, ako je Humova kritika náboženstva
⬤ prístupná pre bežných čitateľov napriek svojej vedeckej hĺbke
⬤ dobre vyargumentované a pútavé písanie.

⬤ Pre niektorých čitateľov môžu byť hutné filozofické argumenty výzvou
⬤ nie všetci môžu súhlasiť s Russellovou interpretáciou Humových zámerov
⬤ pre tých, ktorí nepoznajú Humovu filozofiu alebo historický kontext, môže byť príliš špecializovaná.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Riddle of Hume's Treatise: Skepticism, Naturalism, and Irreligion

Obsah knihy:

Hoci sa všeobecne uznáva, že dielo Davida Huma Pojednanie o ľudskej prirodzenosti (1729-40) patrí k najväčším dielam filozofie, existuje len malá zhoda v tom, ako správne interpretovať jeho základné zámery.

Riešenie tejto záhady závisí od spochybnenia iného, úzko súvisiaceho bodu ortodoxie: totiž že Hume pred vydaním Rozpravy odstránil takmer všetok materiál týkajúci sa problémov náboženstva. Russell v rozpore s týmto názorom tvrdí, že nenáboženské ciele a zámery sú pre Traktát zásadné a vysvetľujú jeho základnú jednotu a súdržnosť. Práve Humove základné protikresťanské ciele a zámery slúžia na formovanie a usmerňovanie jeho skeptických aj naturalistických záväzkov. Keď sa na Humove argumenty pozrieme z tejto perspektívy, môžeme vyriešiť nielen hádanky vyplývajúce z jeho diskusie o rôznych konkrétnych otázkach, ale môžeme vysvetliť aj dôverné a zložité súvislosti, ktoré držia celý jeho projekt pohromade.

Táto "nenáboženská" interpretácia poskytuje komplexný nový výklad povahy Humových základných cieľov a ambícií v Treatise. Predstavuje tiež radikálne odlišný obraz spôsobu, akým bol Humov projekt zakorenený v diskusiách a kontroverziách jeho vlastnej doby, pričom zaraďuje Treatise do nenáboženskej alebo protikresťanskej filozofickej tradície, ktorá zahŕňa Hobbesa, Spinozu a voľnomyšlienkárskych nasledovníkov. Z tohto hľadiska predstavuje Humovo pojednanie vrcholné dielo radikálneho osvietenstva.