Hodnotenie:
Beyond Consequentialism poskytuje kritické skúmanie konsekvencializmu, najmä s dôrazom na napätie medzi morálnymi normami a praktickými dôvodmi. Paul Hurley tvrdí, že hoci sa tradičná kritika často zameriava na náročnosť konzekvencializmu, hlbším problémom je jeho nedostatočná náročnosť, keďže mu chýba adekvátna teória praktických dôvodov.
Výhody:V knihe predkladá silné argumenty proti konzistentnosti, účinne reaguje na bežnú kritiku a ponúka nové pohľady. Hurleyho argumentácia sa vyznačuje silou, najmä v reakcii na iných filozofov. Je cenným zdrojom informácií pre kritikov konzekvencializmu a poskytuje užitočnú muníciu do ďalšej diskusie.
Nevýhody:Hurleyho analýza môže byť nedostatočná, ak nedokáže poskytnúť robustné alternatívy ku konzistentnosti, ktoré, ako sám priznáva, sú v knihe len slabo načrtnuté. Čitateľom tak môže v knihe chýbať praktické riešenie, čo ich môže viesť k pochybnostiam o životaschopnosti úplného odmietnutia konsekvencialistickej teórie.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Beyond Consequentialism
Konzekvencializmus, teória, podľa ktorej morálka vyžaduje, aby sme podporovali najlepší celkový výsledok, je štandardnou alternatívou v súčasnej morálnej filozofii a má veľký vplyv vo verejných diskusiách mimo akademickej filozofie. Paul Hurley tvrdí, že súčasné diskusie o výzve konzistentnosti majú tendenciu prehliadať základnú výzvu konzistentnosti.
Tvrdí, že štandardný konsekvencialistický výklad obsahu morálky nemožno zosúladiť s autoritatívnosťou morálnych noriem pre racionálne subjekty. Ak racionálni agenti majú zvyčajne rozhodujúce dôvody na to, aby robili to, čo vyžaduje morálka, potom konsekvencializmus nemôže byť správnym opisom morálnych noriem. Hurley na tejto výzve stavia argument, že dôsledkovosť v prípade zdôvodnenia nestranného hodnotenia činov v nestrannom hodnotení výsledkov je postavená na súbore jemných a vzájomne sa posilňujúcich omylov.
Odhalením týchto omylov a nesprávneho použitia podkopáva argumenty konzistentnosti proti alternatívnym prístupom, ktoré uznávajú koncepciu nestrannosti vhodnú pre hodnotenie činov, ktorá je odlišná od nestrannosti vhodnej pre hodnotenie výsledkov. Morálna teória, ktorá uznáva základnú úlohu takejto odlišnej koncepcie nestrannosti, môže vysvetliť racionálnu autoritu morálnych noriem, ale robí to, ako tvrdí Hurley, tým, že morálku posúva za hranice konzistentnosti v jej štandardnej aj neštandardnej podobe.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)